Pán Brat a pani Bratová: Od prekladu k pôvodnej tvorbe a späť

V nekonečnej slovnej zásobe, dôstojnom verejnom prejave aj v ovládaní väčšiny dôležitých cudzích jazykov ma zakaždým pozitívne prekvapil spolužiak Miško Brat. Premýšlala som, kde sa to v tom dvadsiatnikovi nabralo – štúdium žurnalistiky z nás zákonite nespraví hneď dobrých novinárov/ky. Keď som v knihách rozpoznala mená jeho rodičov – obdivuhodnú prekladateľskú dvojicu z Bratislavy, pochopila som. Situácia v rámci prekladov v Česku je však dosť podobná tej slovenskej.

I. Roman Brat, prekladateľ (slovenčina – španielčina)

Prečo ste sa v minulom režime rozhodli študovať španielčinu (resp. kombináciu slovenčina – španielčina)?

Kultúra i jazyky románskych národov ma vždy fascinovali. Nebola to náhoda, že som so Stredomorím spojil svoj život.

Vedeli by ste kratučko (pár vetami) porovnať situáciu v preklade zo španielčiny do slovenčiny/češtiny pred 20, 10 rokmi a dnes?

Jediný rozdiel vidím v podobe slovenčiny. Jazyk je živý organizmus, vyvíja sa, preto je podoba dnešnej slovenčiny trochu iná ako pred niekoľkými desaťročiami. Funguje v nej napríklad väčšie množstvo cudzích slov, nie však latinského pôvodu, skôr anglicizmov. My prekladatelia však razíme tendenciu uprednostňovať domáce výrazy. Prirodzene, v istých prípadoch, keď si to vyžaduje východiskový text, siahame po adekvátnych jazykových prostriedkoch, teda aj z oblasti cudzích novotvarov, slangových výrazov, argotu či žargónu. Druhým rozdielom oproti minulosti je menší záujem vydavateľov o hispánsku literatúru. Z komerčných dôvodov uprednostňujú vo väčšej miere skôr tú anglosaskú.

Aký žáner sa momentálne u nás prekladá zo španielčiny do slovenčiny? Aký je žiadaný čitateľskou obcou, vydavateľstvami, trhom?

Druhou časťou svojej predchádzajúcej odpovede som čosi predznačil. Neznamená to však, že všetci vydavatelia rezignovali na vydávanie španielskej a latinskoamerickej prózy. Nájdu sa aj takí, ktorí sem-tam čosi vydajú. Ide najmä o súčasnú tvorbu s akcentom na psychologický román, a sčasti aj historické romány.

Koľko prekladov urobíte ročne a akú majú odozvu?

Vzhľadom na to, že denne chodím do zamestnania a prekladám hodinku, dve zavčas rána, alebo po príchode z práce, prípadne počas víkendov, ročne si netrúfam na viac ako na 400-500 strán textu. S ohlasmi je to rozličné. Niektoré diela zaregistruje výlučne odborná verejnosť a u nej sú reakcie zvyčajne pozitívne. Prekladal som napríklad dva romány nositeľa Nobelovej ceny za literatúru Maria Vargasa Llosu. Väčšie ohlasy u širokej čitateľskej verejnosti nezaznamenali ani napriek tomu, že sú mimoriadne kvalitné. O Llosu sa čitatelia začali zaujímať, až keď dostal spomínanú cenu.

Preklad ktorej knihy vám robil najväčšie ťažkosti (bol prepojený s nejakým zaujímavým príbehom v pozadí)?

Najväčšie ťažkosti mi robil jeden z dvoch spomínaných románov Maria Vargasa Llosu. Volá sa Rozprávač. Ide o mimoriadne pútavú a dobre napísanú knihu, dej ktorej autor zasadil do amazonského pralesa, kde žije kmeň domorodých Mačigengov. Bolo treba sa popasovať s mnohými lokálnymi výrazmi.

 Čo by ste určite mladej čitateľskej základni odporučili prečítať zo španielskej aj latinskoamerickej literatúry?

Španielska literatúra je súčasťou jednej kultúry, latinskoamerickú tvoria viaceré kultúry a každá je svojská, originálna. Ťažko vyberať. Naši čitatelia/ky by však určite mali poznať príbehy známeho rytiera dona Quijoteho od Miguela de Cervantes (žiaľ, celé desaťročia nesprávne uvádzame podobu mena hlavného hrdinu tohto románu, lebo ho namiesto don Quijote [kichote] voláme don Quijot [kichot]), a z latinskoamerickej prózy odporúčam prózy Gabriela Garcíu Márqueza, Maria Vargasa Llosu, Julia Cortázara či Jorge Luisa Borgesa.

Od prekladu je už len kúsok k pôvodnej tvorbe? Ako sa darí vašim vlastným dielam?

Chvalabohu, nemám sa na čo sťažovať. Momentálne mám na konte deväť detských kníh, z ktorých viaceré dostali ocenenia, a čo je ešte radostnejšie, čitatelia/ky o ne prejavujú stály záujem, a tri knihy pre dospelých.

Ak sa prekladom neživíte na „plný uväzok“, čomu inému sa stíhate venovať?

Ako som spomínal, z literárnej tvorby sa u nás žije len veľmi ťažko. 99% tvorcov musí chodiť do zamestnania a tvoriť môžu len vo voľnom čase. Čo sa týka môjho zamestnania, v minulosti som dlhé roky pôsobil v Slovenskom rozhlase a v súčasnosti už tretí rok pracujem ako dramaturg hranej tvorby v Slovenskej televízii. Usilujem sa veľa písať a prekladať.

Akého autora/ku (zo svojej oblasti záujmu) ste ešte neprekladali, no máte na neho/ňu zálusk (a prečo)?

Filozoficky i spôsobom vnímania sveta je mi veľmi blízky Gabriel García Márquez. Nemal som však šťastie, a neskôr už ani ambíciu prekladať ho. Tvrdím, že takého autora by v jednej krajine nemali prekladať šiesti, siedmi prekladatelia/ky, ako sa to stalo za posledných dvadsať-tridsať rokov u nás. Každý z nich je totiž mentálne, filozoficky, jazykovo i kultúrne inak vybavený. To sa potom na kvalite textu odráža, nehovoriac o tom, že zakaždým je ten Márquez trochu iný. Optimálne by bolo, keby jedného autora/ku robil jeden prekladateľ/ka, nanajvýš dvaja. Preto som sa Márquezovi v čase, keď som si ho už trúfal prekladať, začal vyhýbať.

Niekedy ľuďom odporučia čítať konkrétny preklad knihy (Tolkien, Dahl, Coelho atď.) skôr v češtine, ako v slovenčine (prípadne naopak)? Čím je to spôsobené? Sú zmeny v prekladoch také významné?

V istom čase, povedzme do 50-tych rokov minulého storočia, boli vo väčšine prípadov české preklady naozaj lepšie. Samozrejme, neplatilo to en bloc. Naša prekladateľská tradícia ani sebavedomie neboli dostatočne veľké a dlhé roky sa tradovalo, že českí prekladatelia/ky sú naozaj kvalitnejší. Nástupom novej prekladateľskej generácie v 60-tych rokoch sa začala situácia výrazne meniť k lepšiemu. Slovenčina sa zbavovala archaizmov, lexikálne i štylisticky sa modernizovala, uvoľňovala a naše texty boli odrazu svieže a dynamické.

V súčasnosti niet rozdielu v kvalite českých a slovenských prekladov. Sú medzi nimi zlé, priemerné i vysoko kvalitné, v závislosti od prekladateľa/ky. Chcem tým povedať, že súčasná slovenčina ako moderný jazyk disponuje všetkými prostriedkami na to, aby kvalitne reflektovala akýkoľvek cudzí text.

Ak sledujete rebríčky najpredávanejších a najčítanejších kníh napríklad v slovenskom kníhkupectve ArtFórum, nájdete sa v nich? Nachádzate na prvých priečkach svojich obľúbencov/kyne (alebo je váš vkus iný)?

Pôsobím v oblasti toho typu prózy (pôvodnej či prekladovej), ktorá celkom zákonite nevzbudzuje extrémne veľký záujem čitateľov/iek.

Ak by ste mali niekam narýchlo odcestovať na dlhšiu dobu, ktoré knihy by ste si určite nezabudli so sebou zabaliť (3 až 5 titulov)?

Gabriel García Márquez: Sto rokov samoty, Mario Vargas Llosa: Rozprávač, zopár rozprávkových kníh od Astrid Lindgrenovej a poviedkovú knihu Dni a noci Latinskej Ameriky.

Používate doma elektronickú čítačku kníh? Bude v budúcnosti záujem o knihy klesať (ako vnímate takéto predpovede)?

Elektronickú čítačku nepoužívam, no vlastní ju môj syn, preto nevylučujem, že si ju od neho požičiam a vyskúšam ju. A čo sa týka záujmu ľudí o klasické knihy, ostávam optimistom. Budú popri elektronických čítačkách existovať do skončenia vekov. Papier nepustí!

II. Mária Bratová, prekladateľka (ruština – švédčina)

Prečo ste sa v minulom režime rozhodli študovať švédčinu (resp. kombináciu ruština – švédčina)?

Vyrastala som v mnohojazyčnom prostredí a vždy ma lákalo naučiť sa niečo nové. Keď som zistila, že by som mohla študovať takúto krkolomnú a vzrušujúcu kombináciu jazykov, bolo rozhodnuté.

Vedeli by ste kratučko (pár vetami) porovnať situáciu v preklade zo švédčiny do slovenčiny/češtiny pred 20, 10 rokmi a dnes?

V minulosti, a to nielen pred dvadsiatimi rokmi, sa u nás prekladali najmä diela severských klasikov. V deväťdesiatych rokoch, po krátkom útlme záujmu, sa k nám opäť dostala švédska literatúra, no už súčasná, moderná. Tento trend v istom zmysle pokračuje i v súčasnosti.

Aký žáner sa momentálne u nás prekladá zo švédčiny do slovenčiny? Aký je žiadaný čitateľskou obcou, vydavateľstvami, trhom?

Presne na to som narážala v predošlej odpovedi. Podľa vydavateľstiev na náš knižný trh patrí to, čo si žiada čitateľská obec – v tomto prípade je to jednoznačne moderný švédsky kriminálny román, ktorý naozaj žne úspechy všade na svete, no nedá mi, aby som jedným dychom nedodala, že neposkytuje ucelený obraz súčasnej severskej literatúry.

Koľko prekladov urobíte ročne a akú majú odozvu?

V súčasnosti pracujem v slobodnom povolaní, čo značí, že sa živím prekladaním a redigovaním. Toto náročné povolanie sa len ťažko meria počtom preložených strán. Veď niekedy sa vyskytne slovo, ktoré vás zamestná na niekoľko hodín. No v uplynulom roku som sa prekonala, lebo som preložila štyri tituly, tri z nich dokonca už aj stihli vyjsť a myslím si, že majú pozitívny ohlas. Vychádzam pritom z reakcií čitateľov/iek, lebo fundovaná kritika prekladu u nás v súčasnosti nejestvuje.

Preklad ktorej knihy vám robil najväčšie ťažkosti (bol prepojený s nejakým zaujímavým príbehom v pozadí)?

Vo svojej doterajšej prekladateľskej práci som sa najväčšmi zapotila pri dvoch knihách súčasného švédskeho autora Klasa Östergrena Gentlemani a Ganstri, lebo som musela priebežne študovať nielen severské dejiny 60-tych a 70-tych rokov minulého storočia, ale aj dejiny európskej hudby, hudobných smerov a žánrov, získať vedomosti z boxu či golfu, naštudovať neznáme filozofické smery a pojmy a podobne. No to už patrí k čaru prekladateľského povolania.

Čo by ste určite mladej čitateľskej základni odporučili prečítať zo švédskej aj severskej literatúry?

Zrejme by som navrhla, aby začali súčasnou severskou literatúrou, prenikli do exotiky myslenia ľudí v Škandinávii, a takto pripravení a nabití zvedavosťou siahli po hlbokých a tajomných dielach klasických severských literárnych velikánov. I keď ich nenájdu na knižných pultoch, v knižniciach sa zachovali.

Od prekladu je už len kúsok k pôvodnej tvorbe? Pokúšate sa o písanie vlastných diel?

Nie, ambície takéhoto druhu si saturujem redigovaním cudzích textov.

Ak sa prekladom neživíte na „plný uväzok“, čomu inému sa stíhate venovať?

Som prekladateľkou a redaktorkou na celý úväzok. Obe tieto práce sú náročné na čas a trpezlivosť. Popri nich stíham už len sem-tam nejakú besedu s deťmi o najnovšom preklade diela Astrid Lindgrenovej, čo pokladám za jednu z najkrajších prác.

Akého autora/ku (zo svojej oblasti záujmu) ste ešte neprekladali, no máte na neho/ňu zálusk (a prečo)?

Čakám na okamih, keď budem môcť vydavateľom opäť ponúknuť švédsku „klasiku“, v mojom prípade je to pomerne neznáme dielo Selmy Lagerlöfovej, rozprávky pre dospelých – O troloch a ľuďoch. Rada by som sa popasovala s netradičným typom poetiky a sprostredkovala slovenským čitateľom/kám pravý severský snový a trochu mrazivý dych.

Niekedy ľuďom odporučia čítať konkrétny preklad knihy (Tolkien, Dahl, Coelho atď.) skôr v češtine, ako v slovenčine (prípadne naopak)? Čím je to spôsobené? Sú zmeny v prekladoch tak významné?

Táto otázka si vyžaduje obšírnejšiu odpoveď a mohli by sme o nej polemizovať. Ako prekladateľka však musím konštatovať, že slovenský preklad za posledné desaťročia urobil obrovský skok dopredu, najmä pri používaní hovorovej reči, ale zachoval si literárnosť a pestrosť spisovného jazyka. V porovnaní s češtinou sa v slovenčine vyvinuli tie vrstvy jazyka, ktoré akoby nám predtým chýbali, lexikálne sa obohatila a vycibrila. Som presvedčená, že do slovenčiny sa dá adekvátne preložiť dielo z akéhokoľvek jazyka.

Ak sledujete rebríčky najpredávanejších a najčítanejších kníh napríklad v kníhkupectve ArtFórum, nájdete sa v nich? Nachádzate na prvých priečkach svojich obľúbencov/kyne (alebo je váš vkus iný)?

Vždy ma poteší, ak sa v rebríčku najpredávanejších kníh ocitne môj preklad. No priznám sa, že vyhovieť môjmu čitateľskému vkusu nie je jednoduché, moji obľúbenci zvyčajne nefigurujú na popredných miestach.

Ak by ste mali niekam narýchlo odcestovať na dlhšiu dobu, ktoré knihy by ste si určite nezabudli so sebou zabaliť (3 až 5 titulov)?

Desím sa myšlienky, že by som si nemohla vziať so sebou celú knižnicu! No keby sa inak nedalo, potom by som si zobrala Bibliu, Östergrenových Gentlemanov, Diabla a Boha od Kandreovej a Llosovho Rozprávača v preklade môjho manžela.

Používate doma elektronickú čítačku kníh? Bude v budúcnosti záujem o knihy klesať (ako vnímate takéto predpovede)?

Technologicky pokrokový syn ju už má, zatiaľ som si nenašla čas zaoberať sa ňou, ale určite si ju pozriem. Pokladám ju však len za jeden z technických výdobytkov, ktoré niekedy uľahčujú život, ale som presvedčená, že elektronická čítačka natrvalo nikdy nenahradí klasickú knihu. Veď k veciam, ktoré robia život malebnejším, šťavnatejším a voňavejším, nepochybne patrí aj vôňa novej knižky…

Text: Boba Baluchová, Foto: archív manželov Bratových

Advertisements