Dánsky kmeň – rovnako chladný aj v lete

Prídu vám filmy Larsa von Triera divné? Zavítajte do Dánska a pochopíte. Oni nie sú vymyslené, ani ničím prikrášlené – oni sú len príliš pravdivé. A hoci sa rozlohou aj počtom obyvateľstva Dánsko Slovensku podobá, u ďalších: kultúrnych, sociálnych a ekonomických ukazovateľov sa o podobnosti určite hovoriť nedá.

243298_10150194416442404_7071216_o

Na začiatku jari (v rámci svojej semestrálnej filmovej stáže) som preventívne absolvovala prednášku o dánskej kultúre a prapodivnej náture tohto škandinávskeho kmeňa. Na začiatku leta môžem otvorene povedať, že väčšina mojich predpokladov sa splnila – dánski ľudia sú ozaj „takí“. Dokonalí vo všetkom možnom, no po ľudskej stránke odmeraní a chladní.

242951_10150194408532404_8098276_o

Život podľa scenára (a naopak)

Antropológ Dennis Nørmark z Aarhuskej university v prednáške o svojej päťapolmiliónovej dánskej rodine v ničom nepreháňal. Už vo Vikingskej ére (v 8. – 11. Storočí) pútal dánsky národ pozornosť zahraničia, a nielen v pozitívnom slova zmysle. Ak neradi čítate seriózne texty, stačí načrieť do filmového či televízneho archívu. Aj ten vám veľa prezradí o Dánoch a Dánkach. A možno viac, ako treba. Azda si spomínate na kľúčové filmy, natočené práve podľa dánskeho manifestu Dogma 95.

Ešte šialenejším príkladom môže byť dánsky seriál „Matador” (v zahraničí prekladaný ako “Monopoly“), natočený pred tridsiatimi rokmi. Dej sa odohráva vo fiktívnom mestečku (náhodne sa podobajúcom na Roskilde) v období rokov 1929 až 1947 a sleduje rivalitu medzi rodinami dvoch biznismenov. Populárnosť tohto seriálu v Dánsku sa nedá porovnávať ani s úspechom tureckej Šeherezády na Slovenku. V roku 2005 sa totiž predalo millión kopií prvého vydania DVDčiek s týmto seriálom (má ho doma teda každý piaty Dán/ka).

257114_10150194366807404_1818979_o

Bezvýhradná dôvera na dánsky spôsob

Dánski ľudia nie sú naivní, len si navzájom bezvýhradne dôverujú a veria. Vedia, že keď pred obchodom odparkujú kočiar s dieťaťom, o desať minút tam stále bude. Keď nechajú krabice s ovocím nestrážene na chodníku, zákazníci/čky si naberú toľko, koľko potrebujú a peniaze vložia do príslušnej pokladničky. V rámci biznisu pri uzatváraní zmlúv nepotrebujú vedieť veľa o svojich obchodných partneroch – žiadne spoločné večere, nekonečné mítingy na golfe či karaoke.

Keďže tu ľudia veria spoluobčanom/kam bez toho, že by ich poznali – nepotrebujú ich spoznávať viac. Dáni/ky si medzi sebou držia odstup na vzdialenosť paže – a to nielen v susedských vzťahoch, kamarátstvach. Potrebujú svoj súkromný priestor a zároveň rešpektujú súkromie ostatných. Rodičia napríklad nemôžu mať na Facebooku v zozname kamarátov/ok personál zo škôlky, ktorú navštevuje ich dieťa – aby nevzniklo podozrenie z protekcie, korupcie atď.. Ale také džentlmenstvo či vyberanú výchovu by ste v dánskom kráľovstve hľadali s lupou. V dánčine sa nepoužívajú slová, ako: „prosím“, či „s dovolením“. Oni nie sú zdvorilí, len priami. Žiadne zbytočné slovné barličky – poďme k veci (alebo: na vec?).

255878_10150194417382404_351134_o

Hovoriť len v prípade nutnosti

Domáci hovoria v zásade len vtedy, keď ich k tomu vyzvete – požiadate o pomoc (hoci vás všetci vidia, ako bezradne stojíte s mapou, otočenou dolu hlavou uprostred Kodane). V Dánsku každý pozná svoje miesto a čas. Preto aj tie elektronické poradovníky v každej oficiálnej inštitúcii, čo vám vytlačia papierik s číslom – aby ste vedeli, kedy ste na rade (hoci žiaden rad tam nikdy nebol, ani nebude). V autobuse to občas vyzerá ako strategická hra – kto bude sedieť na najvzdialenejšom mieste od všetkých ostatných spolucestujúcich (na milimeter presne to sedí!).

A prichádza krutá pravda o dánskych ľuďoch: ak si do 25 rokov života nenašli dobré kamarátstva a pevné vzťahy – skončili. Po tridsiatke sú ozaj akoby odpísaní a ostávajú radšej sami. Výnimkou je požitie alkoholu, vtedy sa vzdialenosť stráca, človek zrazu nie je sám.

Ak chcete žiť v Dánsku, naučte sa veľmi rýchlo ich (šialene ťažký) jazyk a prijmú vás medzi seba. Tak ako dánsky ľud prijal korunné princezné, ale naopak stále dostatočne neakceptuje manžela kráľovnej Margrethe II., nakoľko sa ako tvrdohlavý francúzsky šľachtic snaží stále dorozumievať len diplomatickým jazykom – svojou materinskou rečou.

242403_10150194365707404_5860271_o

Dánska homogenita a rovnosť

Dánska dôvera je vybudovaná na tom, že odjakživa šlo o jednu homogénnu skupinu s podobnou kultúrou, jeden kmeň. Dánsko nemá oficiálne žiadne menšiny, a teda ani jazyky či náboženstvá menšín. V 18. storočí bolo v Dánsku okolo 20 imigrantov/iek, v 80. rokoch minulého storočia sa ich počet zvýšil na 80 000, ale stále to nebolo tak citeľné.

V Dánsku neexistujú spoločenské triedy, tu nikto nepotrebuje ukazovať – koľko má bohatstva. Jedna z najväčších dánskych osobností, zakladateľ neformálneho vzdelávania, Gruntvig, zložil o svojej krajine veľa piesní. V jednej z nich sa hovorí: „few have too much and fewer too little“. A to je vlastne aj presné objasnenie tunajšieho blahobytu a fungovania „Danish welfare system“, ktorý sa snažia ostatné krajiny okopírovať. S daňami ako nástrojom sa dá viesť zmysluplný život (nik teda nebojuje proti odvádzaniu daní, azda najvyšších vo svete).

V tomto kráľovstve, ako aj v ostatných škandinávskych krajinách, sa rešpektuje postavenie žien – v akejkoľvek oblasti. Pre stredo- a východoeurópske štáty je práve fungovanie na severských ostrovoch modelom (a prianím do budúcna), ako by asi rodová rovnosť mala vyzerať v praxi, v každodennom živote. Ženy sú vysokopostavené političky, ktoré hýbu zákonmi v krajine. Nikomu z partnerského zväzku materstvo a následná výchova dieťaťa (v rámci rodičovskej „dovolenky“) neohrozuje kariéru. Mladí muži sa nehanbia po meste kočíkovať a prebaľovať svoje ratolesti.

242554_10150194407617404_301516_o

Ďalšie unikátne dánske vlastnosti

Dáni občas v bare pri desiatom pive vytiahnu tému, ako pod ich kráľovstvo v minulosti patrilo aj Nórsko a Švédsko, pričom si hneď na dané národy z týchto krajín zanadávajú, nezabudnúc ani na obyvateľstvo Grónska, Faerských ostrovov a Islandu. Rozdiel medzi dánskou a švédskou náturou je v myslení a sebavyhodnocavaní každej situácie – špeciálne všetky typy zákazov sú kontraproduktívne. Keď sa staval most medzi Kodaňou a Malmø, viac strát na životoch bolo, samozrejme, na dánskej strane. Ak švédskemu robotníkovi povedali: „nechoď tam“, nešiel; dánsky robotník sa však potreboval ísť presvedčiť na vlastnej koži – čo sa deje, prečo mu tu ktosi nariaďuje – čo má robiť. Dáni naozaj nie sú idioti, len chcú jednoducho rozhodovať sami za seba.

Rovnako je to s nepociťovaním hanby či uťahovaním si zo seba samých – keďže sú si všetci/všetky rovní (a rovnoprávni), sú si aj rovnako smiešni. Ľudia v Dánsku sa nezaoberajú tým, čo si o nich myslia iní. Dôležité je len to – ako vidia seba samých oni samotní. Trochu iné je to s náboženstvom. Dáni o viere v Boha nehovoria nahlas, to by radšej holí prebehli cez ulicu. Nakoľko túto vieru v sebe nedokážu nájsť, majú problém s pochopením náboženstiev iných. Najlepším spôsobom, ako ukázať vieru v Boha, je: neukazovať ju vôbec. Hoci 80 % ľudí je oficiálne v dánskej luteránskej cirkvi (Folkekirken), toto členstvo skôr berú ako účasť v nejakom voľnočasovom krúžku. Majú stálu potrebu (najmä v dôchodkovom veku) organizovať sa v najrôznejších asociáciách, kluboch. Všeobecne ľudia v Boha neveria a niektorí kostol navštívia len štyrikrát: pri krste, konfirmácii, manželstve a pohrebe.

241227_10150194374012404_978048_o

Čísla prezradia dostatočne veľa

Dánsko pozostáva zo 406 ostrovov (z toho 78 obývaných) a žiaden obyvateľ/ka nie je od mora ďalej ako 50 km – každý/á si teda môže kedykoľvek užívať relax na pobreží.

Ak chceme pokračovať v číslach, tak už v roku 1987 bolo povolené uzatváranie zväzkov/registrovaných partnerstiev medzi ľuďmi rovnakého pohlavia. No podľa oficiálnych štatistík (o rodinných typoch) je v Dánsku až 46 % slobodných bezdetných ľudí a zosobášených bezdetných párov je 19,9 %. Trochu ma to šokovalo, ale asi by nemalo. Každé tretie manželstvo končí rozvodom.

Ak si chcete v Dánsku utvoriť alebo udržať dôležité (nebodaj mužsko-ženské) priateľstvo, môže to byť miestami veľmi náročné. Bude treba spustiť zo svojich štandardov a morálnych pravidiel. Medzinárodní ľudia, čo fungujú v Dánsku dlhšie, stále nedokážu pochopiť ten dánsky systém párovania – opiť sa večer v klube do nemoty, vliezť do postele s kýmkoľvek, kto padne do rany (bez zmienky o mene, bydlisku či základných hygienických návykoch) a ráno sa rozhodnúť – či chcú spolu pobudnúť nejaké obdobie (aj sa rozprávať občas), alebo: dovidenia.

Podľa mnohých výskumov je dánsky národ najšťastnejší na svete. Najmä v Aarhuse (univerzitnom meste, plnom zahraničných študentov/iek) sa miera hedonizmu ešte znásobuje. Je to azda preto, že z ničoho si nerobia starosti, každú drobnú nezhodu v manželstve riešia radšej rozvodom, uštedrujú si vtipy na vlastný účet, každý víkend sa opíjajú a končia v posteli s inou osobou? Prídite otestovať… Plus k tomu patria antidepresíva, ktoré užívajú častejšie ako vitamíny!

242103_10150194406092404_4258535_o

Kam určite zájsť

Keď sa študenti/ky z iných kútov Európy vyzvedajú svojich dánskych spolužiakov/čok na budúcnosť – zvyčajne dostanú len strohé a záhadne podobné odpovede. Odsťahovať sa čo najskôr od rodičov do veľkého mesta (čo je v tomto prípade: metropola Kodaň na ostrove Zealand, Aarhus na Jutlande alebo Odense na Funene), alebo odísť na úplnú samotu (a tam sa slobodne venovať poľnohospodárstvu či umeniu). No aj menšie mestá majú niečo do seba a za návštevu určite stoja minimálne Ebeltoft so svojím populárnym sklárskym múzeom (a inštaláciou Kozmická izba), alebo Silkeborg so svojim unikátnym centrom súčasného umenia uprostred prírody.

V Kodani je ponuka umenia a kultúry nevyčerpateľná. Ak máte booknuté správne stránky na Facebooku – eventy na zaujímavé podujatia vám naskakujú v profile každú hodinu. A to potom obhliadku príliš malej Malej morskej víly, či čoraz častejšie vládou ohrozovaného mesta v meste Christiania môžete spokojne vynechať. Oplatí sa však do Dánska (najmä v lete) vycestovať – nízkorozpočtoviek tým smerom lieta z Prahy či z Viedne dostatok.

Text: Boba Baluchová, Foto: Boba Baluchová (Reportáž bola publikovaná v magazíne Inspire, leto 2011)

 

Advertisements