Bratislavská Capo di Tutti rodina v znamení retro-žúrok

Al Caponeho súčasné slovenské spojky: Don Michalieri (account manager Michal Kružlík), Don Brandelino (art-director Braňo Bezručka) a Don Milano (dramaturg Milan Čupka) od roku 2010 organizujú unikátne žúry pod hlavičkou Capo di tutti Party. Milan a Braňo predstavili svoj projekt, dotiahnutý do najmenších detailov.

Capo di Tutti party team

Ako dôjde k tomu, že trojica kamarátov sa rozhodne organizovať tematické spoločenské akcie?

Braňo: Celé to bol myslím nápad hračkárskeho gangstra Dona Michalieriho, ktorý je známy svojou extrovertnou žúruchtivou povahou v kombinácii s vášňou Dona Milana k 30. rokom – elegancia i dekadencia, swing a prohibícia, americký i európsky jazz. Idea tematickej party, kde sa ľudia nahodia podľa vopred určeného dresscode, mala byť základným zmyslom akcie – aspoň raz za čas sa ocitnúť vo výnimočnej situácii – na rozdiel od stále stereotypnejšieho piatkového piva. Zároveň skvelý dôvod stretnúť sa s dávnymi priateľmi, dobre sa zabaviť a cítiť sa ako hviezda večera.

Jeden z takýchto rozhovorov si na začiatku roka 2010 vypočul pri pive aj Don Brandelino a ponúkol sa, že pripraví vizuálnu stránku akcie. Takto vznikla prvá akcia, venovaná 30. rokom v antiprohibičnom štýle s charizmatickým Swing Society Orchestra a krásnymi dobovými návštevníkmi.

Prečo ste si zvolili pre svoje akcie mafiánsky názov Capo di Tutti Party?

Milan: Ten názov sme vymýšľali pre prvú akciu, ktorá bola v štýle 30. rokov a ktorú sme ladili v takom mafiánskom duchu. A la Al Capone. Vtedy sme ešte netušili, že v tom budeme pokračovať. Na ten názov sme si však okamžite zvykli. A ľudia tiež.

V čom spočíva to prepracovanie do detailov? A prečo vlastne žúry v kostýmoch?

Braňo: Asi sme už zabudli, aké zvykli byť karnevaly na základke trápne, takže nám idea navliekania sa do kostýmov neprišla až tak odveci. Ak má byť dobová žúrka dôsledná, musí sa tomu prispôsobiť aj outfit našich hostí (možno aj ich správanie), treba vybrať najvhodnejšiu kapelu, a zladiť celkovú vizuálnu stránku, kde práve detaily vytvárajú autentický pocit. Napríklad vystúpenie akordeonistu a karikaturistu na francúzskej party, alebo dobové leninsko-stalinské spisy a naozajstná československá gitara Jolana Marina na 50s RocknRoll party.

Milan: Ja si každú akciu predstavujem ako malú cestu časom. Preto vyberáme podniky, ktoré sú buď priamo z tej doby, v ktorej sa akcia odohráva (napríklad Hotel Kyjev pre akcie 70. a 80. roky) alebo taký priestor, ktorý je neutrálny a môžeme si ho prispôsobiť – rôznymi dobovými plagátmi, fotografiami, rekvizitami… Ľudia pri vstupe dostanú vždy nejaký artefakt danej doby – pri akcii v štýle 50. rokov napríklad program, ktorý bol vernou kópiou potravinových lístkov z 50. rokov. Čo však zakaždým najviac vytvorí atmosféru a navodí pocit cesty časom, to sú kostýmy našich hostí.

Z kostýmovej žúrky pre desiatky bývalých spolužiakov a spolužiačiek sa vyvinula vychytená akcia pre stovky mladých. Kam vás to tlačí, posúva?

Milan: Prvá akcia bola naozaj len pre známych nás troch. A v istom smere tento princíp dodržujeme aj naďalej. Nerobíme si nejakú reklamu, chceme, aby len stále pribúdali ďalší známi známych… Ale, samozrejme, nie sme nijaká uzavretá spoločnosť, radi uvítame každého, napokon Bratislava je malá, tu každý pozná každého 🙂

Braňo: Rozhodne neplánujeme zvyšovať frekvenciu našich akcií a pravdepodobne ani kapacitu nechceme hnať do absurdných čísiel. Ak si majú akcie i naďalej zachovať kvalitu a dojem exkluzivity, ak máme prinášať stále nové témy a nenudiť, myslíme si, že práve takýto koncept je zmysluplný (nepoviem práve dlhodobo udržateľný, lebo to je otrasné klišé).

Ešte som nezažila, aby sa na funky party podávali čerstvé fánky ako občerstvenie. Čím sa vami zorganizovaná akcia líši od tých napríklad vo vysokoškolskom klube Elam na Mlynoch?

Milan: Kluby sa väčšinou sústredia len na hudbu. My chceme navodiť ten spomínaný pocit cestovania v čase, preto sa na stole nachádza časopis, či kniha vydaná v roku, v ktorom sa odohráva akcia. Na stene visí obraz vtedajšieho prezidenta a moderátor hovorí dobové vtipy. Nie je to len o tom, že na 80s akcii budeme hrať Jacksona a Madonnu… Chce to viac detailov, ktoré sú na každej akcii iné.

Ako premyslene pracujete na hľadaní priestorov a dekoráciách? Vystriedali ste niekoľko miest. V Bratislave nie je dostatok možností?

Milan: Keďže všetci traja máme popri Capo di tutti Party normálne zamestnania, tie nápady na dekorácie vznikajú veľmi živelne. Väčšinou si spolu sadneme na jednom niekoľkohodinovom stretnutí a snažíme sa jeden na druhého zapôsobiť nejakým originálnym nápadom. Zistili sme, že čo funguje na nás troch, funguje aj na ostatných, čo je super. S priestorom to také jednoduché nie je. Niekedy je problémom malá kapacita, inokedy fakt, že po 22. hodine nesmie hrať živá hudba. Zaujímavé sú rôzne staršie priestory, ale tým hrozí, že ich zavrú, ako naposledy Hotel Kyjev, ktorý nám vyhovoval.

Capo di Tutti party team

Capo di Tutti party team

Dvakrát sme s vami žúrovali práve v socíkovskom bare Luna v rámci kontroverzného hotela Kyjev? Ako hodnotíte tento priestor?

Milan: My sme ho objavili asi len pred rokom a úplne náhodou, keď sme sa tam vybrali na jednu inú žúrku. Okamžite sme vedeli, že to je priestor pre nás. V interiéri sa nič nezmenilo od polovice 70. rokov, kedy ten bar vznikol, a zároveň to nebol zdevastovaný priestor, takže sa tam dala spraviť akcia na úrovni. Naozaj perfektné miesto, škoda ho.

Braňo: Luna Bar je úplný unikát, skutočný skanzen komunistického dizajnu. Má úžasnú 70s atmosféru, pôvodný dizajn, napríklad vstupné lietacie dvere, spracovanie baru aj s tým konvexným zrkadlom, riadici pult na svetlá, ktorý vyzerá ako z nejakej dobovej vesmírnej lode, s obrovskými čudlíkmi a prepínačmi. Pôvodné guľaté lampy, masívny kazetový strop a obklady, celé vytapacírované bordovým kobercom, čo zabezpečuje dobrú skokovitú akustiku. Travolta tu mohol tancovať horúčku sobotňajšej noci.

Ľudia mohli tancovať na skladby v podaní Swing society orchestra (v rámci 30. rokov), rockabilly tria The Cellmates (v rámci 50. rokov), hity DJa Davida zo Senca (v rámci 70. rokov) a piesne Andrey Zimányovej (v rámci Paríž decadance party). Akú úlohu má vo vašej dramaturgii hudba a výber hudobných hostiek či hostí?

Milan: Hoci som hovoril, že naše akcie nie sú len o hudbe, ale aj o rôznych ďalších detailoch, tak je tiež pravda, že výber hudobných hostí je aj tak kľúčovou záležitosťou. Ľudia sa chcú predovšetkým dobre baviť a tancovať. Všetko ostatné im len umocňuje hlavný zážitok z dobrej muziky. Preto si dávame záležať a vždy trochu tŕpneme ako to napokon vypáli. Zatiaľ sme však spolupracovali len s ľuďmi, ktorí nesklamali a spravili skvelú atmosféru.

Braňo: Naposledy sme mali hudobného zabávača Pala Peschla s jeho históriou sloveského popu v rámci 80s party. Jeden človek s gitarou (inak študovaný operný spevák) urobil covermi slovenských hitov akúsi polo-karaoke šou. Ľudia čítali texty a spievali s ním, pričom premietal na pozadí vybrané fakty o pesničke alebo intrerpretovi. Mysleli sme si, že to bude trapas, ale od začiatku to fungovalo a jeho „didaktický rozmer“ perfektne zapadol do témy Back to School.

Interiéry Capo di Tutti parties dopĺňali už staré reklamy z 80. rokov či plagáty z pornofilmov 70. rokov, púšťali sa nemé grotesky na vašej pilotnej akcii v štýle 30. rokov. Aké ďalšie štýly a historické míľniky máte v zálohe?

Milan: Myslím, že môžem prezradiť, že najbližšie pripravujeme 90s party. Ladenú tak rockovo, grungeovo a neopunkovo. Našli sme aj priestor, ktorý sa pre takúto party perfektne hodí a mnohí ľudia v ňom ešte nikdy neboli, takže už len to miesto samo o sebe bude zážitkom. Do budúcnosti máme viacero nápadov, záležať však bude aj od priestorov, ktoré objavíme a od toho, či pre daný nápad zoženieme na Slovensku kvalitného hudobného interpreta.

Čo pre vás znamená rodina? Kto z vás troch je už skutočný otec (a aký vplyv to má na výsledok Capo di Tutti parties)?

Milan: Vlastnú rodinu má zatiaľ len Braňo, ktorému sa tento rok narodil syn. Capo di tutti Party má teda momentálne len jediného dediča. A čo to pre nás znamená? Už o pár rokov celkom nové mladé zábavichtivé publikum. Pre ktoré aj party z roku 2000 bude strašná oldies 😀

Braňo: Don Brandelino dúfa, že vizuálnu stránku akcií, ktorú má na starosti, bude riešiť s rovnakou láskou a nasadením, ako doteraz. Je to predsa len práca pre rodinu, a tá sa neodmieta.

Text: Boba Baluchová, Foto: archív Capo di Tutti party, http://www.capoparty.sk

Advertisements