Dandy Daedelus – našim náladám na mieru

Hudobné predsavzatie do nového roka: „počúvať viac novej hudby, neupínať sa na časom preverenú klasiku, dať šancu aj iným vydavateľstvám – nie len obľúbenej liahni talentov Ninja Tune!“ som porušila hneď začiatkom januára. Započúvala som si totiž do Daedelus – nindžáckeho dandyho – akoby mojim ušiam presne na mieru..

Stĺpčekár Masahiko aj raper Vec pre médiá potvrdili, že rok 2011 nebol pre nich ten najlepší. Pre pár z nás bol predošlý rok naopak pozitívne zlomový, ale stále treba robiť všetko pre to, aby rok 2012 bol opäť inakší (ešte lepšejší). V myslení, v tvorbe, teda aj v hudbe. V predchádzajúcich mesiacoch sa v mojom prehrávači pevne usadili dva albumy: neodolateľný romantik Fink z Ninja tune stajne a mimo nej snáď len prekvapivší hit-maker Tom Waits. Album „Bespoke“ od Daedelus by sa pre svoj divoký mix žánrov, wonky nálad a podnetných featuringov hodil skôr do roku 2012. Ale veď nič sa azda nestane, ak sa budeme tváriť, že vznikol o čosi neskôr, ako reálne vznikol – možno bol skonštruovaný na mieru práve dva-nula-dvanástke.

Na znovuobjavenie tohto 34-ročného chlapíka zo zámoria bolo potrebné správne načasovanie. Priznám sa, že na pár rokov som zanevrela na tohto svojsky ohodeného dandyho z L.A., ktorého hudobné elektro-podhubie pozná skôr pod menom Daedelus, nie ako Alfreda Darlingtona. Ono sa to u tohto typu umelcov občas stáva: zíde z očí – zíde z mysle; alebo skôr: vymaže sa z prehrávača – vytratí sa z prehliadača. Najnovší album „Bespoke“ však rozhodne neponúka negatívnu energiu či depresívne vízie o konci sveta – bude sa teda azda lepšie hrávať a pamätať.

Hoci sa Daedelus venuje hudbe profesionálne viac ako desaťročie, s Ninja tune podpísal spoluprácu až v roku 2008, ktorú naplno spečatil albumom “Love To Make Music To”. Jeho štýl a vplyvy v ňom sú ako letokruhy. Započujete tam najprv jazzovú výchovu z ranného detstva, ďalej puberťácky krumploidné zasekávanie melódií uprostred trackov, ochorením na diagnózu drum’n’bass, potom stredoškolské pohrávanie sa s neopočúvanými nástrojmi i manželsky citlivý výber prázdninovo znejúcich, ničím nezaťažených vokálov (nie náhodou mali so svojou ženou obaja istý čas blízko k brazílskej produkcii).

Na viac ako polovici skladieb z nového albumu „Bespoke“ možno počuť požičané hlasy zahraničných vokalistov a vokalistiek nielen v angličtine. No občas môžeme mať pocit, že mená hosťujúcich umelcov a umelkýň si musel Daedelus vymyslieť (Busdriver, Young Dad, Baths atď.). Osobne mám najradšej skladbu tretiu a šiestu (Penny loafers a What can you do?). To sú presne tie tipy piesní, ktoré si mimovoľne celý deň spievate v MHDčke, počas nakupovania aj v práci – ak sa pri nich zobudíte či ich započujete pri rannej káve. Len sa v záujme dobrých susedských vzťahov vo výťahu cestou do práce nikoho nepýtajte (s príliš dobrou nálodou a polospevom) otázku: „What can you do (for me)?“, lebo o pár mesiacov sú tu voľby a ľudia neveria na istoty… Ešteže Daedelus to má v sebe vysporiadané!

Hoci som Daedelusa naživo ešte nevidela, mám to rozhodne v pláne. Aj pre jeho povestné improvizácie s neobyčajným elektronickým nástrojom Monome – svojským controllerom, ktorý dodáva presvedčivosť jeho vystúpeniam. Tanečná hudba sa naživo neprezentuje ľahko, preto si treba pomáhať hosťujúcimi vokalistami a vokalistkami či vizuálnou šou pod taktoukou Emmanuela Bairda, aká možno v najbližších mesiacoch zavíta aj do našich končín.

Ak uvidíte po meste na plagátoch kľúčové slová: Archimedes (zakódovaná Daedelusova show) a Bespoke (názov jeho posledného albumu) – vedzte, že to vás nindžácky dandy pozýva na svoju performance – bez toho, že by chcel poznať odpoveď na otázky: How are you?, či What can you do?. Ako správny amícky týpek vie, že magickú silu slov: “yes, we can” ovládame aj na Slovensku… Pozvanie príjmeme!

Text: Boba Baluchová, Foto: ninjatune (Hudobná recenzia bola pôvodne v roku 2012 publikovaná v magazíne i-lemon)

Advertisements