Írsko nie je len o pive Guiness a írskej whisky

Aké asociácie vás napadnú v spojitosti s Írskom? Skúste! Aspoň tri! Pivo Guiness? OK, beriem. Írska whisky? OK, ďalší bod pre vás, ale skúste aj čosi nealkoholické! Skupina U2? Ste skvelí! Ak si toho chcete zapamätať viac – skúste so mnou „írsku asociačnú abecedu“.

 549785_10151245278622404_215991010_n

A ako absencia dobrého vkusu: minimálne v štýle odievania je tomu tak. Nerada začínam text negatívnou informáciou, ale počas svojej stáže v Írsku som skutočne nenatrafila na vkusne či zaujímavo oblečeného muža alebo ženu. A to im naozaj nechcem krivdiť! Možno ten spôsob: „z dielne či zo stajne rovno do baru a potom do postele“ sa stane raz štýlom, ale tentoraz ma tie trojfarebné, kárované flanelové košele, džínsy stiahnuté prekliato nízko a svetlohnedé, najlepšie nezašnúrované traktorky neoslovili. S vyšuchtanými balerínkami a rozťahanými svetrami (túto sezónu so sovami) u dievčat ani nehovoriac. Mojou záchranou boli charitné obchody s použitým oblečením (zväčša neziskovky Oxfam), kde sa dal nájsť zaujímavý šál či kardigán (plus paperbacková kniha k tomu!).

734913_10151243758667404_719835064_n

Toľko hudby na tak malom ostrove

B ako Bono: keď sa opýtate kohokoľvek v Írsku, ale aj kdekoľvek v Európe: „ktorá je najlepšia koncertná skupina všetkých čias?“ – pravdepodobne dostanete odpoveď: U2. A niečo na tom pravdy bude. Ako jedna z mála skupín, pretrvala desaťročia v pôvodnej zostave (štyria členovia plus manažér), má naviac sexi lídra, ktorý sa okrem muziky angažuje aj v charite a ľudsko-právnych otázkach. Už len čakáme, kedy hviezda Bono „preskočí“ svojho podobne zameraného kolegu Boba Geldoffa a dostane Nobelovku za mier. Inak U2 vlastní (okrem iného) vcelku majestátny hotel v centre Dublinu – treba vidieť a odfotiť.

C ako Corrs či Cranberries: aby sme nezanevreli na ženský vokál, tak treba spomenúť aj ďalšie dve svetovo uznávané skupiny. Súrodenecký projekt Corrs (speváčka navštívila nedávno africký kontinent v rámci podpory ženskej kampane neziskovky Oxfam) znie viac ako írsky tradičný folk. Zato Cranberries z mesta Limerick, ktorých konečne pred pár mesiacmi videli naživo už aj ľudia v Bratislave, neznejú vôbec írsky (ak už chceme použiť takúto škatuľku). V každom meste nájdete dobre znejúcu kapelu, ktorá by mohla preraziť aj za hranicami Írska. Možno však v zahraničí ľudia nemajú pochopenie pre popevok „heja-hija-hou“ v každej skladbe…

D ako dobročinnosť: keď sa pozriete na štatistiky, ktoré zoradzujú krajiny podľa toho, ako je ich obyvateľstvo štedré, ochotné darovať financie na charitu – tak Írsko je druhé (hneď za neporovnateľne väčšími, tiež z Írov a Írok pozostávajúcimi Spojenými štátmi americkými). Keď som sa nasťahovala do mestečka Tralee (muzikálne znejúceho: Trá-Lí), hneď v prvý deň svojho pobytu so sa na uliciach, ale i pri barových pultoch stretla s najrôznejšími fundraisingovými aktivitami (ľudia sa do kasičiek zbierajú naozaj na čokoľvek, kohokoľvek). V médiách sa potom spomína skôr suma, aká sa vyzbierala, ale už menej spätná väzba od ľudí, ktorým boli peniaze určené. Pred Vianocami však bežné obyvateľstvo (na pár dní) zanevrelo na darovávanie, keď sa dozvedeli, koľko zarábajú ľudia na čele írskych mimovládok (10 000 eur na hlavu, uff).

537259_10151243806512404_2033414281_n

Import-Export produktov

E ako ekonomická kríza: Íri a Írky radi vyjdú do ulíc, keď sú nespokojní so situáciou v ich krajine (ale na Francúzsko, samozrejme, v tomto nemajú!). Naposledy protestovali proti „nespravodlivým“ podmienkam, sprevádzajúcim pôžičku Írsku od Európskej banky. Krízu nevidno, keď zájdete v piatok či sobotu do akejkoľvek krčmy – „nedostatok financií“ sa prejaví len v tom, že namiesto desať pív za večer si dajú miestni chlapi sedem. V neziskovom sektore zasa zamestnanci a zamestnankyne nepracujú päť dní v týždni, ale len tri dni. V zásade sa však v bežných rodinách nič vážne nedeje – stále je dostatok času na pozeranie speváckych súťaží a pokojné pitie čierneho čaju s mliekom – najlepšie: aspoň polhoďku každé dve hoďky…

F ako film: v Írsku sa pre nádhernú prírodu (Cliffs of Moher, Dingle Bay, kopec národných parkov a zachovalých chrámov) nakrúca slušný počet koprodukčných filmov. Ale len jeden nájdete na väčšine prospektov turistických kancelárií (v ponuke: zaviesť vás na miesta, kde sa Hillary Swank zamilovala do Geralda Butlera): „PS: I love you“. A nech je to akokoľvek ufňukaný, romantický, komerčný film – rada si ho pozriem (aj vypočujem soundtrack) opäť!

G ako Guiness: najznámejší vývozný artikel je bezpochyby Guiness – na slovenské pomery príliš tuhé a drahé pivo (5 eúr za pohár? WTF?). Prehliadka pivovaru neďaleko hlavnej vlakovej stanice určite stojí za to! Keď si na obed dáte k pol litru Guinessu ešte Baileys cheesecake – dobre sa vám bude v hlávke motať.

H ako hladomor: o tomto írskom neštastí som dlho nevedela, až keď som započula lokálnu pieseň a všade na vidieku videla kamenné múry – pripomínajúce situáciu z polovice 19. storočia. Vtedy „zemiakový hladomor“ zahubil vyše milión ľudí, ďalší milión emigroval do USA.

I ako írska whisky: keďže alkohol takmer vôbec nepijem, pitiu whisky som na chuť neprišla (ani domov som ako suvenír z duty free shopu nič nedovliekla). Na miestnych štamgastoch však podľa červeného nosa rýchlo spoznáte – či pijú pivo, whisky, alebo oboje dohromady. Írski ľudia (čím starší, tým lepšie) sú však veľmi usmievaví, dobrosrdeční, radi rozprávajú turistom a turistkám svoje zážitky z mladosti a pýchy svojej krajiny. Dôležité je, že sú na svoju vlasť hrdí (narozdiel od iných národov).

150014_10151243762992404_181515999_n

Pevná identita plodí talenty

J ako James Joyce: keď som navštívila hociktoré kníhkupectvo v Dubline, udivovalo ma, ako si vážia svojich literátov (kde v priestore umiestňujú ich diela). Desať vydaní Joyceovej knihy „Dubliners“ v jednom regále ma šokovalo – všetky vyzerali graficky aj typograficky dobre zmáknuté – radosť čítať! Takisto v divadle (Abbey theatre) je na programe domáci autor: James Joyce, na striedačku so Shakespeareom.

K ako Kelti: Na území Írska sa v 3. storočí pred Kristom usadili Kelti, a ten vplyv je cítiť na obyvateľstve dodnes. Tetovania na ramenách a chrbtoch mladých ľudí, desiatky prstienkov a amuletov s jedinečnými keltskými ornamentni v každom obchode so suvenírmi. Írčina (gaelčina) je vlastne keltský jazyk, ktorý je veľmi ťažké sa naučiť, no stále je to materinský jazyk pre takmer sto-tisíc Írov a Íriek na západe krajiny. Dajte si do google prekladača akékoľvek slovenské slovo so žiadosťou o preklad do írčiny a potom si len dolámte jazyk pri výslovnosti…

L ako literatúra: uš som spomenula Jamesa Joycea, ale svetovo uznávaných spisovateľov (zväčša mužov) írskeho pôvodu je minimálne desať (kým sa môžeme pochváliť my v SR?). Mojím favoritom navždy ostane Oscar Wilde, nielen pre jeho nádhernú knihu smutných rozprávok (bez happyendu) pre dospelých „Štastný princ“ (o poviedke „Sebecký obor“ som už v Inspire písala pred dvoma rokmi).

M ako Madigan’s bar: je jedno, ktorý bar v Írsku navštívite. Všade majú dobré pivo, živú hudbu a zapnutú telku s nejakým futbalovým zápasom. V kníhkupectve dokonca objavíte kalendár s dvanástimi naj-cool barmi v Írsku. Dublinský Temple bar je turistická atrakcia, mne však prirástol k srdcu Madigan’s. Možno preto, že tam dobre varia, alebo preto, že sa nachádza v centre Dublinu – hneď vedľa kina Savoy. Čiže pred alebo po dobrom filme povinná zastávka!

22106_10151245279497404_1429976678_n

Nerozčuľovať sa nad počasím

N ako non-stop dážď: nech táto moja reportáž z Írska vyznieva akokoľvek (možno trošku sarkasticky), jeden jav nebudem kritizovať. Počasie! Jednak je to zbytočné (veľmi to neovplyvním) a jednak sa dá na ten jemný dážď rýchlo zvyknúť. Našťastie to počasie je ozaj premenlivé – chvíľu prší, o chvíľu je zas slnečno a potom opäť búrka. S pršiplášťom a gumáčikmi sa to dá bravúrne zvládnuť. Dublinská vizuálna skúsenosť: po každom väčšom daždi – na každom rohu aspoň dva-tri pohodené polámané dáždniky. Must see!

O ako ostrov: Írsko získalo svoju nezávislosť od Anglicka až v roku 1922, preto si svoju identitu, slobodu až izolovanosť podvedome akosi stále bráni. Otvorenosti voči iným národom a národnostiam veľmi nepridáva ani fakt, že ide o ostrov. Treba však povedať, že o cudzincov, cudzinkyne a ľudí, žiadajúcich o azyl (prevažne z afrických krajín), nie je v Írsku núdza. A aj imigračná politika zjavne nie je taka prísna ako v SR.

P ako politika: počas prvej polovice roku 2013 bude Európskej únii predsedať práve Írsko. Domáci si od toho veľa sľubujú, lobistické skupiny vyrazili do boja. I tak sa však nevyhneme škrtaniu v rámci EÚ rozpočtu (určite sa bude výrazne skresávať v oblasti poskytovania rozvojovej pomoci krajinám tretieho sveta). Až v lete budeme môcť zhodnotiť, ako úspešne vládla únii krajina, ktorá je minimálne počtom obyvateľov a obyvateliek veľmi podobná Slovensku.

R ako referendum: v najbližších mesiacoch sa možno dočkáme (po referende o nezávislosti Škótska) aj referenda: „komu by malo patriť Severné Írsko?“ Päť šestín povrchu írskeho ostrova patrí totiž katolíckemu Írsku, no zostávajúca schizofrenická (protestantsko-katolícka) šestina, je súčasťou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. Určite v médiách registrujete nepokoje, ktoré sa dejú v Belfaste. Napríklad kvôli zveseniu/nezveseniu britskej vlajky (akoby nebolo väčších problémov na svete!). Keďže sú v tejto oblasti deti už odmalička vedené k tomu, aby sa navzájom nenávideli (na základe náboženskej príslušnosti), situácia sa tam tak skoro asi nezmení.

S ako Slováci a Slovenky v Írsku: pracujúcich, študujúcich i v štátnom systéme „levitujúcich“ ľudí zo Slovenska je v Írsku veľa a, popravde, veľmi sme nezapadli. V Dubline som videla niekoľko barov, kde čapujú slovenské pivo a pozerá sa slovenský hokej či futbal; i obchodov, kde predávajú slovenské (plus české a poľské) výrobky. Ťažko povedať, či je to dobre, alebo zle…

553643_10151243546747404_335082_n

Nie je cestovanie ako cestovanie

T ako travellerstvo: žijem neo-nomádskym spôsobom života, no nikdy som si nemyslela, že existujú aj novodobé kočovnícke skupiny, ktoré majú vlastný jazyk, identitu a tvoria vlastne menšinu. V Írsku tomu tak je, no travelleri a travellerky sa stretávajú s nepochopením a sú často diskriminovaní (pri napĺňaní povinnej školskej dochádzky). Niektorí ľudia ich nálepkujú ako „bielych Cigánov“, čo nie je správne.

U ako úskoky pri platení za batožinu: neviem, či môžem nahlas spomenúť meno írskej nízkorozpočtovej leteckej spoločnosti, začínajúcej na písmeno R (ale veď vy si domyslíte). Lacná preprava ľudí z Bratislavy do Dublinu a späť! No váženie a meranie batožiny pred odletom je nočnou morou všetkých našich spoluobčanov a spoluobčianok – najmä pred Vianocami. Kdesi som čítala, že na jedného cestujúceho touto aerolínkou pripadá v priemere dva a pol kabáta! Môže to byť prehnaný, ale vydarený vtip. Ak vám naviac let na Slovensko „spríjemnia“ opití Íri či Briti, idúci na “stag-party” do nášho hlavného mesta (kotviaci celý víkend v Irish pube), máte o cestovateľskú traumu postarané.

V ako viera v Boha a najmä cirkev: už som to tu párkrát spomenula – väčšina ľudí v Írsku patrí do katolíckej cirkvi, decká sú vychovávané v cirkevných školách. Bez zaujatého komentára len konštatujem, že feministické združenia (presadzujúce napríklad interrupcie v prípade ohrozenia života matky) to vo svojich aktivitách nemajú ľahké.

Z ako zelená krajina: každý štát má svoje pozitíva a negatíva (na niektoré narazíte až po dlhodobom pobyte). Musím však úprimne konštatovať, že tak, ako milujem Slovensko (so všetkými jeho „muchami“), tak som si zamilovala aj Írsko. Je to nádherná, pohostinná nížinatá krajina, kde zaobstaranie obživy nespočíva v pestovaní ovocia a zeleniny (vraj pôda nie je dostatočne úrodná), ale v chove dobytka. Ako vegetariánka som to nemala ľahké, ale kritiky už bolo nadnes dosť! Treba vycestovať a zažiť na vlastnej koži.

Text: Boba Baluchová, Foto: Boba Baluchová, Palo Markovič (Reportáž publikovaná v magazíne Inspire, zima 2012)

Advertisements