Milan Zbořil: Dva roky v malej krajine s veľkými očakávaniami

Na to, aby mohla Moldavská republika vstúpiť do Európskej únie, musí splniť predvstupové požiadavky a kritériá – čo si vyžaduje občiansku zaangažovanosť a jednotnosť v smerovaní krajiny. Pri kolísavej ekonomike, nedostatku pracovných príležitostí a rozporoch v rámci jednotlivých menšín to však nie je jednoduché. Podľa Milana Zbořila, ktorý dva roky v Moldavsku pôsobí a venuje sa občianskym programom aj komunitnému organizovaniu (napríklad v rámci medzinárodnej siete ECON), je to však pre malú krajinu s veľkými očakávaniami každopádne výzva.

Narodil si sa v Československu, rodinu si si založil na Slovensku, momentálne pracuješ v Moldavsku. V čom je život v Kišineve odlišný od toho zvolenského, banskobystrického?

Mesto Kišiňov má oficiálne okolo 700 tisíc obyvateľov, ale v skutočnosti to môže byť až jeden milión. Napriek zániku viacerých závodov po rozpade ZSSR ostáva stále ekonomickým centrom krajiny, kam prichádza veľa ľudí z vidieka za prácou. Je to mesto kontrastov. Na jednej strane: moderné nákupné centrum, pred ktorým sú zaparkované nové autá Porsche, na druhej strane: cesty a chodníky, ktoré akútne potrebujú opravu. V meste sa dá pohodlne nakupovať. Je tu veľké množstvo reštaurácií – takých, kde sa najete za 2 eurá, ale i takých tých tzv. „zapadného“ štýlu. Život tu určite nie je náročný, ale doma si vždy uvedomím – že kvalita života na Slovensku je lepšia.

Ako je to so službami v hlavnom meste?

Horšie. Trolejbusy mestskej dopravy sú zastaralé, vo väčšine obchodov ešte pretrváva sovietsky štýl vzťahu: zákazník-predávajúci, keď predávajúci je pán. Pre chýbajúce osvetlenie je ťažké chodiť po chodníkoch, plných dier a výmoľov….

Mapa Moldavskej republiky.

Pracuješ pre zahraničnú mimovládku. Koľko rokov trvá projekt posilnenia demokratických inštitúcií a podpory občianskej participácie; koľkých ľudí zamestnáva?

Ja som prišiel do Moldavska v septembri 2012. V januári 2013 sme rozbehli hlavnú časť nášho programu s tímom 6 miestnych kolegov.

Ako komunikuješ so svojimi zamestnancami a lokálnymi kolegami – v akých jazykoch?

V angličtine a ruštine. Časť mojich kolegov hovorí po anglicky, s ostatnými hovorím po rusky. S väčšinou aktivistov, s ktorými spolupracujeme, tiež hovorím po rusky (i keď pre mnohých je to tiež druhý jazyk). V Moldavsku, ako aj vo všetkých ostatných bývalých republikách Sovietskeho zväzu, je ruština stále dosť používaným jazykom.

Koordinátor siete ECON: Milan Zbořil s jedným zo svojich amerických priateľov a tútorov: Joe Szakosom (Virginia organizing).

Aké sú ciele a priority vášho projektu?

Cieľom je posilnenie demokratických inštitúcií prostredníctvom asistencie politickým stranám – lepšie reagovať na záujmy občanov a podporovať účasť občanov na rozhodovacích procesoch v spoločnosti.

Zaostávajú periférne mestá a vzdialené regióny za hlavným mestom?

Rozdiel medzi hlavným mestom a vzdialenejšími regiónmi je výrazný. Už pár kilometrov od hlavného mesta je vidieť zaostávanie a nedostatok zdrojov v regiónoch. Nedostatok pracovných príležitostí, kvalita života vedie k odchodu mladých ľudí buď do zahraničia alebo minimálne do hlavného mesta: Kišiňova. Podľa oficiálnych odhadov moldavských úradov: z 3,5 milióna obyvateľov Moldavska viac ako 1 200 000 pracuje v zahraničí (najviac v Rusku, ďalej v Taliansku, na Ukrajine či v Rumunsku). Peniaze, ktoré posielajú alebo prinášajú späť do Moldavska, tvoria 1/3 HDP krajiny.

Občas sa v Moldavsku odohrávajú (politické) spory, nielen čo sa týka jazyka, ale aj otázky vplyvu (Rusko vs EÚ). Ako situáciu vníma domáce obyvateľstvo?

Samozrejme sa to ľudí veľmi dotýka. Je to malá krajina bez pracovných priležitostí, veľa ľudí pracuje v zahraničí, a tak sú tu veľké očakávania smerom k iným krajinám. Prieskumy z posledných mesiacov ukazujú mierne väčšiu podporu pre EÚ-smerovanie, ale je to veľmi tesné. Príklon k Rusku má viacero dôvodov – nostalgia za ZSSR, výrazná ruská menšina, vplyv Ruska na verejnú mienku, 700 000 ľudí pracujúcich v Rusku, ale aj obava z toho, že Moldavsko bude len „chudobným pribuzným“ v EÚ-rodine… Skôr mladšia generácia a ľudia v Kišiňove sú pro-EÚ-orientovaní. Veľké očakávania smerujú k parlamentným voľbám, ktoré sa uskutočnia 30. Novembra. Výsledky viac napovedia o ďalšom smerovaní krajiny.

Ako si tieto spory o vplyv či moc vysvetľuješ ty ako Európan, Slovák?

Nie som politológ, takže moje vnímanie treba brať z pozície bežného Slováka, ktorý pracuje a žije dva roky v Moldavsku. EÚ integrácia je založená na hodnotách Európy slobodnej, spolupracujucej (kde sa voľne pohybujú ľudia, tovary). Keďže geograficky Moldavsko v Európe je, je samozrejmé, že dostalo takúto ponuku. Na druhej strane je tu Rusko, ktoré sa po roku 2000 otriaslo z ekonomického prepadu aj z rozpadu ZSSR a začalo bohatnúť vďaka stúpajúcim cenám ropy a plynu. Ruskí politici sa snažia obnoviť geo-politické postavenie Ruska na základoch bývaleho ZSSR – ak už nemožno Sovietsky zväz obnoviť úplne, pokúšajú sa aspoň vytvárať väzby a vzťahy s bývalými členskými krajinami a tak kontrolovať ich obchod, ovplyvňovať život.

Ako ďaleko je Moldavsko od reálneho vstupu do EÚ?

Myslím si, že je to záležitosť minimálne 5 až 10 rokov. Podpora verejnosti nie je jednoznačná, súčasná vláda síce je pro-EÚ-orientovaná, ale s poklesom jej popularity klesne aj podpora EÚ. Súčasná vláda má šancu vyhrať voľby aj koncom novembra, ale musí si udržať voličov a voličky počas celých nasledujúcich 4 rokov. Ďalej musí dôjsť k vyriešeniu vzťahu Moldavska s jeho autonómnymi oblasťami (Podnesterskom a Gagauzskom) – EÚ integrácia by mala byť jednotne podporená, teda aj v ich zaujme. Bez vyriešenia týchto problémov, resp. výziev ostane Moldavsko predo dvermi Európskej únie ešte hodnú chvíľu.

Koordinátor siete ECON, riaditeľ občianskych programov a používateľ metodológie komunitného organizovania v Európe – Milan Zbořil.

Ako sa snažíš ty s vaším projektom podporiť onu spomínanú občiansku zaangažovanosť a účasť na verejnom živote?

Hoci sme zahraničná organizácia, snažíme sa pracovať vo vidieckych oblastiach po celom Moldavsku. Nerobíme veľké tréningy alebo konferencie v drahých hoteloch, ale pracujeme s obyčajnými ľuďmi v ich obciach počas identifikácie a riešenia ich problémov, ktoré vnímajú každý deň a priamo sa ich dotýkajú.

Ako na dané výsledky projektov reaguje lokálna komunita, priami využívatelia pomoci/spolupráce?

Verejnosť je čiastočne skeptická k práci mimovládnych organizácií. Myslia si, že mimovládne organizácie nevyužívajú peniaze, ktoré získavajú zo zahraničia transparentne, resp. že ich využívajú na presadzovanie svojich cieľov.

Moja organizácia tým, že neposkytuje finančné granty, ale zapája verejnosť do aktivít od samostého začiatku, dá ľuďom pocítiť – že sa zúčastňujú celého procesu. Budujeme miestne skupinky aktivistov, postavené na transparentnosti a otvorenej komunikácii so samosprávou a verejnosťou. Počet skupín, s ktorými pracujeme, postupne narastá. Na začiatku programu sme my vyberali miesta, kde budeme pracovať. Teraz sa nám ozývajú sami ľudia z rôznych miest, že počuli o našej práci a boli by radi, ak by sme aj im pomohli v ich lokálnych komunitách. To je pre rpojekt dobrý výsledok, spätná väzba.

Text: Boba Baluchová (rozvojová analytička, novinárka, pedagogička), Foto: archív Milan Zbořila

Advertisements

V Albuquerque – bez auta ani na krok

V Albuquerque, takmer hlavnom meste Nového Mexika, som sa ocitla tak trochu náhodou. V hlave som ho mala zafixované len cez pieseň od Neila Younga a cez seriál Breaking Bad. Moja mamina toho o ABQ (alebo Burque, ako Albuquerque skrátene a familiárne nazývajú domáci) vedela z filmov a kníh omnoho viac a hneď po mojom príchode sa pýtala na slnkom zaliatu púšť, pohorie Sandia mountains, rieku Rio Grande a ložiská zlata. Lebo takto nám bol Divoký Západ vykresľovaný vo westernoch.

1495193_10152507026122404_2180779432743753660_o

V historickom Starom meste Albuquerque

Hľadať márne centrum mesta

Hoci mekka umenia, galérií a aukčných spoločností: Santa Fe je oficiálnym hlavným mestom Nového Mexika, nepôsobí tak. Keď sa pred rokmi mestské zastupiteľstvo rozhodovalo, či postaviť väznicu, alebo univerzitu – Santa Fe si vybralo väznicu (jednu z najkrutejších v USA, stačí si pozrieť film Natural born killers). Takže Albuquerque je viac živé, univerzitné mestečko, počtom obyvateľstva podobné Bratislave. Akurát je budované viac do šírky, ako do hĺbky – je rozťahané a nevyhnutne vás donúti kúpiť alebo prenajať si automobil. Bez auta sa tu (hlavne cez víkendy) nedá fungovať.

Ak dáte miestnym známym otázku: „kde sa možno ísť poprechádzať“, istotne znervóznia. Takých miest je totiž v ABQ žalostne málo. Je tu: turisticky obľúbená časť Nob Hill, možno down-town (ak máte radi umenie a kultúru), up-town (ak máte radi nakupovanie, shopping centrá a multi-kulti reštaurácie), alebo potom mesto v meste – zakonzervované historické mini-centrum pre turistov: Historic Old Town. Tam som zbehla aj ja, keď som chcela nakúpiť suveníry pre blízkych: lapače snov, odznaky, magnetky (všetko tematicky s kostlivcami – v rámci osláv Dia de Los Muertos, novomexickej verzie Dušičiek), tričká s obrazmi cukrových lebiek, korále z pomaľovanej kukurice. Na najviac predávané produkty: mokasíny s korálikmi, vzorované kožené čižmy, kovbojské klobúky či oceľové pracky na opasky si naozaj netrúfnem.

10749908_10152507025687404_8700619485424457971_o

Novo-mexický kočovný život, pojazdná reklama na všetko.

Pred konzumom sa neuchránite

Ak naskočíte do lokálneho autobusu č. 66, končiaceho na hlavnej vlakovej a autobusovej stanici v centre ABQ, do minúty si spravíte obraz o rôznych typoch ľudí (vystrihnutý akoby z TV seriálu Breaking Bad, alebo zo starších amerických filmov): výrazne potetované a zároveň extrémne obézne osoby s pollitrovkou koly v ruke; staručkí vojenskí veteráni v šiltovkách a obnosených kabátoch trpiaci samomluvou; bývalí motorkári s dlhými fúzami a džínsovými vestami; mladí hip-hopperi s nohavicami stiahnutými nebezpečne pod zadok, a aj na drogách či alkohole závislé indivíduá… Snažím sa nesúdiť, len pozorovať. A občas podať krátky (trošku stereotypný) report blízkym doma cez skajp.

Bez fotiek či videí bolo napríklad ťažké opísať akciu, nazývanú „Black friday“. Čierny piatok by si naozaj zaslúžil zvláštny foto-blog. Také sa totiž často v Európe nevidí. Pravá americká nátura, odkrytá počas nákupnej horúčky – každoročne po Vďakyvzdaní. Vidíte ľudí, stanujúcich a neskôr stojacich v kilometrových radoch pred nákupnými strediskami, čakajúcich na výpredaj (elektronika za štvrtinu ceny). Policajné správy hovoria o niekoľkých ušliapaných ľuďoch v honbe za lacnou telkou, o bitkách či dokonca streľbe na parkovisku pre ten ktorý akciový výrobok. Domáci si ani akoby nevšimli, že v novembri prebehli voľby a Republikáni sa cítia byť opäť na koni. Voči politike sú už asi imúnni, pohltil ich konzum. A teraz ruku na srdce: nakoľko sa ich ne)záujem o politiku líši od toho nášho?

10687891_10152507025822404_2605995247043405465_o

Počas čili sezóny: červené a zelené čili na každom kroku.

Stereotypy sa núkajú na každom kroku

Nech sa akokoľvek snažíte vyhnúť stereotypom, predsudkom a generalizácii, stále vás má čo udivovať. Nielen v Albuquerque sú ľudia naučení stáť disciplínovane v radoch, v žiadnej kúpelni nesmejú chýbať malé uteráčiky na tvár a papierové vreckovky v škatuliach. O všade-zapnutej klíme, kockách ľadu v každom nápoji, diet coke vo väčšine chladničiek, populárnom kréme do kávy (a donutkách – precukrovaných šiškách k tomu) a všeobecne o fast-food obľube sa radšej nebudem rozpisovať. OK, v Novom Mexiku sa na tanieri objavia často namiesto burgrov s hranolčekmi aj tradičné tacos, špenátová quesadilla či syrová enchilada s kopcom fazuliek a najmä čili papričiek.

A propos, chile alebo čili. Najčastejšie kladenou otázkou v Novom Mexiku je: „Red or green?“ – či si dáte v rámci menu: červené alebo zelené čili. Ročne sa lokálne vyprodukuje takmer 80 000 ton čili, pričom ročný obrat predstavuje okolo 350 miliónov dolárov. Čili podporuje trávenie, ničí baktérie, štartuje metabolizmus a spaľuje kalórie. Povinne treba vyskúšať! Príležitostí na oslavy je v ABQ dostatok: každý mesiac nejaká fiesta, výročie, sviatok (čiže nielen Vďakyvzdanie môže nakopnúť domáce obyvateľstvo k prejedaniu sa).

Na jednej ulici objavíte oproti sebe dve konkurujúce si kaviarne s „originálnym“ pumpkin spice latté a čučoriedkovým koláčom. O pár kilometrov ďalej spozorujete päť rovnako orientovaných predajní (ponúkajúcich matrace alebo záhradnícky tovar, PC hry, ale aj zbrane či strelivo, alkohol, poprípade tematické cetky (k Halloweenu, k Vianociam či iným sviatkom).

1403124_10152507026377404_7630501958267088899_o

Famózna Balloon fiesta v Albuquerque

Stovky balónov na oblohe

V Albuquerque svieti slnko 310 dní v roku, takže bez slnečných okuliarov a opaľovacieho krému sa nevyplatí ísť obdivovať jedinečnú ABQ oblohu (úžasne modrú, takmer bez oblakov). Výškových budov v ABQ zrátate na prstoch jednej ruky. Vraví sa, že domy musia byť nízke (zväčša omietnuté v štýle stucco), aby nepokazili výhľad na pohorie Sandia. Pravda je ale taká, že len chýba kvalitný stavebný materiál, odolajúci častým zemetraseniam.

Minimálne raz do roka je o nátresk turistov a turistiek v Burque postarané, počas októbrovej Balloon fiesty – festivalu teplovzdušných balónov. Ťažko si viete predstaviť chladné októbrové ráno, kde za spevu americkej hymny a prítomnosti tisícok ľudí vzlietne na oblohu takmer päťstvo balónov rôznych tvarov a farieb. Fotogenická nádhera, podporujúca lokálnych turizmus.

Dobrovoľníčila som na TEDxABQ evente a lokálni spíkri ma prekvapili svojou jedinečnosťou a suverenitou. Pamätám si napríklad vystúpenie uvedomelého dochôdcovského páru, ktorý vybudoval svojskú kaviareň na lokálnej farme. Zvláštnosť je v tom, že si k sebe nepustia na návštevu nikoho na aute, ale len na bicykli.

Bicyklovanie je v Albuquerque (20. najviac „bike-friendly“ meste spomedzi všetkých amerických veľkomiest) mimoriadne obľúbené – nielen u študentov a študentiek UNM, Bike Burque organizátorov či lokálnych aktivistov. Je naozaj skvelé stráviť víkend na bicykli, mieriac napríklad na štýlové farmárske trhy v centre mesta.

1669861_10152522944642404_7564779599357169413_o

Postavy a tváre Rail Yards market-u

Kultúra, resp. Pop-kultúra

Keď sa niekam vyberiete pešo, a nebodaj v sukni, buďte si isté že 9 z 10 mužov na vás čosi zakričí zo svojho trucku na obrovských kolesách. Treba si však z pobytu v ABQ pamätať to pozitívne. Ako sa s vami napríklad ľudia snažia komunikovať a zistiť, „kde leží ta Czechoslovakia a prečo sa tam hovorí po rusky“; alebo aká bohatá je ponuka miestnych divadiel s kvalitnou americkou produkciou. Živé koncerty sú na každotýždennej báze v príjemných kluboch, no zväčša pre žiadne publikum a prázdny parket, pričom skôr ide o tvrdý rock či hypnotický hip-hop, než o klasické country, ktoré by sme uprostred púšte stereotypne očakávali.

O ABQ sa nielen filmoví kritici či producenti zmieňujú ako druhom Hollywoode. A naozaj sa kopec filmových produkcií sústreďuje práve do Albuquerque. Stačí spomenúť filmové hity ako „My Little Miss Sunshine“, „Sunshine Cleaning“ či „The Avengers“. O TV seriále Breaking Bad, ktorý nedávno pozbieral všetky možné Emmy awards, sa azda ani netreba zmieňovať. Ľudia z celého sveta sem putujú nielen na Breaking Bad fan festival, ale len tak – po stopách seriálových hrdinov (navštíviť miesta, kde sa nakrúcalo).

V meste možno naozaj stretnúť kopec ľudí od filmu. Moja kolegyňa si napríklad v lete neodpustila status na facebooku, hovoriaci o tom, ako na pedikúre stretla dobre zamaskovanú Emily Blunt. Oplatí sa sem zavítať – nech už je motív vašej návštevy akýkoľvek. Minimálne to ostré slnko a čili papričky vám spravia náladu.

Text: Boba Baluchová, Foto: Palo Markovič (Reportáž bola publikovaná v magazíne Inspire; jeseň 2014)