Inklúziu nájsť v Dubaji

V jednom z Emirátov býva a pracuje moja sestra s manželom už niekoľko rokov, no doteraz nebol čas, príležitosť či skôr vôľa navštíviť ich. S mojím mužom máme doma také pravidlo, že pracovať či cestovať do krajín, kde panuje nejaká forma diktatúry či absolútnej monarchie, nepôjdeme. No teraz, keď sestra čaká dieťa a nemôže absolvovať dlhé trasy, som urobila dvojdňovú výnimku (na svojej ceste na druhý koniec sveta) a vybrala sa zmonitorovať prvorodičku. Práve sa prehŕňala hlasovacími lístkami, čo prišli v obálke zo SR: Voľba poštou.

img_4788

Popravde, pláže, spievajúce fontány a akváriá či umelé vodopády v nákupných strediskách neboli na mojom zozname turistických atrakcií. Nechcela som hodiny stráviť v klimatizovaných budovách, ale vonku medzi ľuďmi. Do knižnice a do múzea sme teda šli za dva dirhamy – desať minút motorovým člnom s miestnymi ľuďmi. Aj keď ťažko povedať, kto sú tu vlastne tí miestni. Nikto tu nie je doma (okrem pôvodných obyvateľov emirátu v rozoznateľnom oblečení, ktorých je dnes v Dubaji 10 %). Napriek tomu tu pozorovať akúsi inklúziu, alebo integráciu (ak chcete); každá komunita, etnická skupina si tu vytvorila svojský poriadok a navzájom sa rešpektujú.

V starom meste, presnejšie v historickej štvrti Al Fahidi, možno nájsť pár múzeí, čoraz viac galérií alebo kaviarní. A jednu chránenú dielňu s názvom Mawaheb, čo v arabčine znamená talent. Strávili sme tam hodnú chvíľu, keďže je to srdcovka – doma sa obe venujeme sieťovaniu chránených dielní v rámci nášho združenia P(l)uto.

V Mawahebe pôsobia ľudia nad 16 rokov prevažne s poruchou autistického spektra, ktorí sa učiam rôznym výtvarným technikám a produkujú unikátne obrazy. Nejde o jediné centrum pre ľudí so špeciálnymi potrebami v okolí. Sestra vlastne pracuje v podobnom, zvanom Manzil, ktorý takisto pripravuje dôstojný vzdelávací program s cieľom začlenenia sa do spoločnosti. A dokonca to aj funguje! Niekoľko klientov a klientiek Manzilu je dnes zamestnaných ako pomocná sila v práčovniach hotelov, ktorých je nielen v Dubaji, ale celkovo v Spojených arabských emirátoch neúrekom. V centre by potrebovali viac učiteľov či učiteliek. Asi nikoho neprekvapí, že už teraz sú tam zamestnankyne zo SR a ČR.

Text: Boba Markovič Baluchová, Foto: Boba Markovič Baluchová (Publikované v časopise Týždeň, február 2016)

Advertisements