V Bhutáne sa človek nenudí, ale medituje

Ako asi vyzerá štúdium v Bhutáne, kde funguje zatiaľ len jedna jediná univerzita s deviatimi fakultami, rozosiatymi po celej krajine, pričom v hlavnom meste Thimphu je ich len pár? Výnimočne, veľmi upokojujúco a najmä fotogenicky. Už samotná Prírodovedecká fakulta so sídlom uprostred svahu nad mestečkom Lobesa, blízko údolia rieky Puna Tsang Chu je toho dôkazom.

Študovať na Katedre rozvojových štúdií na Palackého univerzite v Olomouci sa oplatí z niekoľkých dôvodov. Môžete sa raz stať humanitárnymi alebo rozvojovými pracovníkmi, a meniť tak svet k lepšiemu: reagovať na potreby núdznych, odovzdávať svoje „know-how“, a tým im účinne pomáhať. Ešte predtým však začnete premýšlať v globálnych súvislostiach a nie len sa bifľovať z poznámok na skúšky. Budete vedení k diskusiám s mojimi skvelými kolegami (stále vcelku mladými pedagógmi) o témach, ako: migrácia, potravinová bezpečnosť, ekologická ťažba surovín v rozvojových krajinách, prepojenie športu a rozvoja, boj s podvýživou alebo udržateľné lesné hospodárstvo. A hlavne: budete nútení vycestovať do zahraničia – na študijný pobyt či pracovnú stáž (vďaka programu Erasmus+, ktorý stále veľa mladých nepozná a nevyužíva).

Nakoniec sa o pár rokov stretneme napríklad v takom Bhutáne, kde má naša katedra s Royal University of Bhutan veľmi dobrú spoluprácu. Niekoľko ľudí od nás tam už bolo v rámci medzinárodnej kreditovej mobility Erasmus+ a veľmi si pobyt pochvaľovalo. Začnite si to predstavovať.

Visutý most cez rieku Mo Chhu - ženská rieka

Silno zakorenené dobrovoľníctvo

Možno vás prekvapí, že skoro v každom údolí v rámci Bhutánu sa nachádza nejaká pevnosť (Dzong). Tá plnila a plní úlohu administratívnu (sú tam dodnes kancelárie miestnej samosprávy), ale i duchovnú (sú tam často významné chrámy a kláštory). Ak radi fotografujete, vo svojom albume budete mať desiatky miest, kde sa možno zastaviť, pomeditovať a načerpať pozitívnu energiu. Sú upokojujúce, zároveň veľmi fotogenické.

Tamojšia príroda na vás tiež urobí mimoriadny dojem. Bhutánčania to s jej ochranou myslia naozaj vážne. Bude to asi tým, že sú na nej bytostne závislí (pestovanie a predaj ryže, plus ovocia a zeleniny), ale hlavne svojou príslušnosťou k náboženstvu, teda k buddhizmu. V súčasnosti má Bhután zalesneného 74 % územia a veľkú časť krajiny tvoria oblasti s vysokým stupňom ochrany.

Už len napríklad také sadenie stromov, organizované Prírodovedeckou fakultou v Lobese, je so svojím rituálom doslova udalosťou roka. Zapojení sú všetci – dobrovoľne, odhodlane. Nie náhodou je služba verejnosti a dobrovoľníctvo v Bhutáne silno zakorenená. Preto sa študenti a študentky, ale aj ostatní obyvatelia mesta pravidelne zúčastňujú na rôznych komunitných a environmentálnych aktivitách (ku Dňu Zeme a podobne).

stánok so zeleninou a ovocím pozdĺž cesty z Thimphu do Lobesy

Kde sa po škole zamestnať

Skôr či neskôr sa vám stane, že vás miestni ľudia, ktorí si veľmi vážia zahraničné návštevy, oblečú do tradičných šiat. Opäť doslova rituál, opäť veľmi fotogenický. Mužský odev je gho a ženský se skladá z dvoch častí: horného dielu (gho) a dolného dielu (kira). Ako suvenír si možno prinesiete domov šál kamni, pričom ženská verzia (rachu) je trochu menšia, farebnejšia a so vzorovaním.

Hoci sa mladí ľudia počas štúdia tematicky zameriavajú napríklad na biodiverzitu, manažment vodných zdrojov, spotrebu palivového dreva na úrovni domácností, neznamená to hneď, že si v danej oblasti nájdu aj dobre platenú prácu.

Štát je v krajine hlavný zamestnávateľ, preto niet divu, že študenti a študentky po promóciách chcú väčšinou do štátnej služby. Na druhej strane je ťažké sa tam dostať – sitom rôznych celoštátnych testov a výberových riadení prejdú len tí najlepší.

So zamestnanosťou by sa to malo v blízkej budúcnosti ale zlepšiť. Bhután totiž patrí medzi najrýchlejšie rastúce ekonomiky sveta. Práve preto si počas svojich potuliek po krajine ani neuvedomíte, že sa nachádzate v krajine s nižšími príjmami (kedysi nazývanej ako rozvojová).

Jeden z chrámov neďaleko Lobesy

Cestovanie v období dažďov

Cestovať po Bhutáne je vcelku náročné – ide často o skúšku odvahy a zvýšenie adrenalínu (v žiadnom prípade nie o nudu). Je to dané všadeprítomnými vysokými pohoriami a hlbokými údoliami, zlou infraštruktúrou, ale napríklad aj takým obdobím dažďov.

Cesty sú vyasfaltované len veľmi sporadicky, čiže sa skôr pripravte na „bahnitý tankodrom“, navinutý v prudkom svahu. Je to nebezpečná kombinácia – vzhľadom k stometrovým zrázom a neexistencii zvodidiel. Dopravné nehody sú v období dažďov na dennom poriadku, časté sú tiež zosuvy pôdy. Potom vás neprekvapí, že taká cesta z mestečka Lobesa do Thimphu (hlavného mesta, vzdialeného len asi 60 km), trvá aj stodvadsať minúť. Aspoň máte čas na premýšlanie – o tunajšom živote, o prírode, o viere.

Miestni ľudia sa húfne venujú národnému športu: lukostreľbe. Tí menej majetní majú v obľube aj hádzanie šípiek do terča. Ak máte radi štipľavé jedlo, tak toho si tu užijete do sýtosti. No hlavne si poriadne oddýchnete, navýšite si počet „friends“ na Facebooku o bhutánsku mládež a chtiac-nechtiac urobíte tisíce fotografií, ktoré budú hýriť zelenými farbami a nekonečným pokojom.

Text: Boba Markovič Baluchová, Petr Pavlík, Foto: Petr Pavlík (Článok bol pôvodne publikovaný v magazíne Inspire, jar-leto 2017)

Advertisements

Prezidentské voľby v Keni: súboj synov svojich otcov

Situácia spred 50 rokov sa začiatkom marca v Kenskej republike opakovala. Proti sebe stáli: opozičný politik Odinga, presadzujúci pozemkovú reformu v rámci novej ústavy, a bohatý prominent Kenyatta, ktorého rodina vlastní obrovské pozemky po celej krajine a ktorý sa má zodpovedať pred Medzinárodným trestným súdom za zločiny proti ľudskosti. Kenský ľud si však prekvapivo zvolil Kenyattu, nie Odingu. Čo to pre tento východoafrický štát (a jeho obyvateľstvo) znamená?

Keď sa lokálnych ľudí opýtate, čo je najväčšou prekážkou rozvoja v ich regióne, v drvivej väčšine odpovedia: korupcia. Potom spomenú zlé cesty a infraštruktúru, ale aj chamtivých politických reprezentantov. Keby sa medzi ďalšími odpoveďami nevyskytovali slovné spojenia, ako: nedostatočné zásobovanie pitnou vodou; kriminalita; negramotnosť či kmeňové napätie, pokojne by ste si mohli myslieť – že ide o niektorý s východoeurópskych štátov. Po voľbách 2013 by sa v Keni mohlo mnohé zmeniť k lepšiemu – veľkou výzvou je v rámci novej ústavy: pozemková reforma a decentralizácia moci – viac právomocí i zodpovednosti pre 47 samospráv, tzv. counties.

Pokračovanie prezidentského súboja spred 50 rokov

Pre Railu Odingu zo strany Orange democratic movement bol toto už tretí, zjavne opäť neúspešný pokus o prezidentské kreslo. Tento opozičný politik sa v roku 2010 zasadzoval za novú kenskú ústavu, neskôr chcel v rámci nej presadiť reformu, týkajúcu sa vlastníctva a využívania pôdy. Nabádal k tomu aj svojho protikandidáta Kenyattu, ktorý vlastní obrovské množstvo pôdy v krajine, ale bez nejakej konkrétnej odozvy. Odingov otec bol tvárou kenskej opozície takmer 40 rokov a tiež v minulosti kandidoval na prezidenta. Neúspešne.

Prelom rokov 2007/2008 sa do kenskej histórie zapísal ako veľmi tragické obdobie, poznačené tisíckou úmrtí a stovkami tisícov útekov, vnútorných presídlení. Railovi stúpenci (väčšinou z komunít Luo a Kalenjin) totiž nedokázali akceptovať víťazstvo Mwaia Kibakiho z Kikuyu komunity. Po vyhlásení výsledkov viedli dvojmesačné útoky proti Kikuyu ľuďom po celej krajine.

Jubilejná Aliancia zviazala narýchlo a vypočítavo dohromady dve kontroverzné strany – The national alliance a United republican party. Prvú z nich vedie bohatý syn prvého prezidenta nezávislej Kenskej republiky – prominent Uhuru Kenyatta, druhú zasa bývalý minister školstva William Ruto. Z obvinení za zločiny proti ľudskosti práve z obdobia povolebných nepokojov z prelomu rokov 2007-2008 sa bude táto dvojica UhuRuto zodpovedať v Hágu pred Medzinárodným trestným súdom už toto leto. Keďže si však masívnou kampaňou a obrovskými sľubmi (napríklad solárnou energiou poháňané laptopy pre žiactvo základných škôl) podchytili väčšinu etnických skupín v krajine, boli si istí víťazstvom už v prvom kole a až v 28 krajoch, pričom podľa novej ústavy stačí úspech v 24 samosprávach. A hoci osvietení ľudia dúfali vo víťazstvo Odingu, nakoniec uspela dvojica UhuRuto.

Na konečný výsledok krajina stále čaká

Uhuru Kenyatta získal 6 173 433 hlasov (50,07 %), pričom jeho súper Raila Odinga 5 340 546 (43, 31%). Vo veku 51 rokov sa teda Kenyatta junior, známy ako “njamba” –hrdina v jazyku Kikuyu, stane štvrtým kenským prezidentom od nezávislosti Kene z roku 1963. Aj keď výsledok nebol stopercentne potvrdený ani 3 týždne po voľbách. Hoci guvernéri v jednotlivých samosprávach už boli oficiálne uvedení do svojich úradov, na zasadnutie nového kenského prezidenta do svojho kresla musela čakať.

Odinga totiž výsledky volieb napadol a svoje pochybnosti predniesol pred Najvyšším súdom v druhej polovici marca. Nespokojné domáce občiansko-spoločenské skupiny, združené do African Centre for Open Governance – Africog takisto verejne protestovali a koalícia CORD (kam patrí aj Railova strana ODM) spísala petíciu, na základe ktorej bolo súdom nariadené opätovné prerátavanie hlasov v desiatkach volebných okrskov. Zahraniční názoroví vodcovia, pochopiteľne nie z afrického kontinentu, takisto vyjadrujú zmiešané reakcie a zvažujú – v akom duchu koncom marca pogratulujú novému kenskému prezidentovi k jeho zvoleniu.

V súvislosti s marcovými voľbami vkladali obyčajní ľudia veľkú dôveru do novej formy biometrického registrovania a elektronického sčítavania hlasov. Boli si však zároveň vedomí toho, že politickí kandidáti a ich agenti sa budú snažiť hlasovanie vo volebných okrskoch manipulovať a ustanovená Nezávislá volebná komisia (IEBC) bude mať problémy so sčítaním hlasov. Mali pravdu.

Keď príde reč na čísla, percentá a výšku platov

V počítačovom programe sa objavila chyba, ktorá násobila neplatné hlasy. Tak sa napokon počet zmarených hlasov vyšplhal na 330 000. Netreba za tým hľadať žiaden osobný vzdor či organizovaný protest marenia volieb nejakej skupiny. Ide o „bug“ v systéme s nevhodným načasovaním.

Keďže elektronický systém zlyhal, museli sa hlasy zrátavať klasickým spôsobom – ručne podľa papierových zoznamov. Netreba sa čudovať, že zverejnenie výsledkov sa natiahlo o celý týždeň. Účasť bola 86 %, čo je z počtu viac ako štrnásť miliónov registrovaných voličov a voličiek veru obrovské číslo.

Ak vás nezaujímajú povolebné štatistiky, pri jednom čísle by ste mohli predsa len spozornieť. A to pri plate budúceho prezidenta, ktorý bol pred niekoľkými týždňami upravený novozriadenou Komisiou pre platy a obmeny. Pri fungovaní 42 ministerstiev a 52 pomocných ministerstiev v Keni nech vás vznik takejto komisie nezaskočí. Nástupca dosluhujúceho prezidenta Kibakiho bude zarábať už „len“ 14 465 dolárov mesačne (z pôvodných 23 331 dolárov). Takisto členov a členky parlamentu čaká zníženie platu o 3 700 dolárov na 6 257 dolárov mesačne. Stále neuveriteľne vysoká suma, najmä keď si uvedomíme, že priemerná mzda je tu okolo 50 dolárov mesačne.

Nové tváre v kenskej politike

Niektorí parlamentní „rezidenti“ opúšťajú nedobrovoľne svoje kreslá po desiatich rokoch, nastupujú nové osoby a osobnosti. Profesionálny bežec na dlhé trate Wesley Korir, ktorý vyhral v minulom roku maratón v Bostone aj v Los Angeles, si úspešne vybojoval vysoký post ako nezávislý kandidát v Rift Valley. Atletiky sa ale nechce vzdať – dobrý časový manažment mu vraj dovolí skĺbiť šport s politikou. V skorých ranných hodinách bude dostatok času na tréning, keďže kenský parlament otvára svoje brány až o 11:00.

Medzi „success stories“ tohtoročných kenských volieb určite patrí aj cesta prvej masajskej zástupkyne Peris Pesi Tobiko do parlamentu. Táto politička púta pozornosť najmä tým, že si dokázala získať podporu v rámci patriarchálneho spolučenstva, kde pre ženu nie je vždy jednoduché presadiť sa.

V národnom zhromaždení sa objaví minimálne 47 poslankýň, keďže podľa novej ústavy si voliči a voličky popri prezidentovi, poslancoch a guvernéroch volili aj svoju ženskú zástupkyňu v každej z novovytvorených samospráv.

Každé voľby musia mať svojho maskota a vhodnú dávku bulváru okolo neho. Tentoraz sa tejto úlohy nedobrovoľne zhostil Malik Obama, nevlastný brat Baracka Obamu, kandidujúci na guvernéra v západnom kraji Siaya. Hoteliér vstúpil do politiky s klišé-cieľom: odstrániť chudobu, rozvinúť infraštruktúru a industrializáciu. Podcenil však kampaň – finančne, i z hľadiska propagácie na sociálnych sieťach. Niektoré médiá mali potrebu dokonca zverejniť informáciu o tom, že v čase volieb mala jeho stránka na Facebooku iba osem „likes“, teda podporovateľov.

Opäť raz k povolebným nepokojom

Keňu od začiatku marca sleduje celý svet. Krajina bola dostatočne edukovaná, na zverejnenie výsledkov vraj pripravená. Výrazné nepokoje sa doteraz nevyskytli (až na dva prípady v Kilifi a Mombase), väčšina ľudí sa modlí – aby sa ani neobjavili. Republika si nemôže dovoliť násilie, aké sa strhlo po vyhlásení víťaza prezidentského súboja koncom roka 2007 – predovšetkým voči ľuďom z komunity Kikuyu. Treba si však uvedomiť, že nikdy nejde len o akési emocionálne davové vyrovnávanie si účtov medzi dominantnými kmeňmi – Luo verzus Kikuyu či Kalenjin, aj keď to takto verejnosť prijíma.

Keňa sa zmieta napriek prekvitajúcemu turizmu, ťažbe a spracovaniu prírodného bohatstva v ekonomických problémoch – dlh predstavuje 1,6 miliardy amerických dolárov. Kenyattova Jubilejná aliancia sľubovala vo svojom programe výhodné úvery pre mladých na rozbehnutie malých podnikov, milión nových pracovných miest, navýšenie ekonomického rastu o 10 % atď. Kde na to však zadĺžená krajina vezme, Kenyatta neuviedol. Azda mu ako budúcemu prezidentovi budú tieto sľuby pripomínať ľudia, ktorí ho zvolili.

Nikdy by nám nemala stačiť ako vysvetlenie povolebných nepokojov nejaká stereotypná nálepka v štýle: tribalizmus či reakcia afrického primitívneho „národa“. Ide o viac. Je dôležité hľadať pôvod problémov v kenskej histórii – tej koloniálnej, aj tej po vyhlásení nezávislosti. A treba prstom ukázať aj na priveľkú moc tých pár politikov (zväčša potomkov predošlých správcov krajiny), majiteľov obrovských majetkov a pôdy v tejto rovníkovej krajine. Ale to nepôjde len tak „od stola“ – kdesi na európskom či severoamerickom kontinente.

Boba Baluchová je novinárka, pedagogička a terénna pracovníčka, spolukoordinujúca v Keni rozvojový projekt Trnavskej univerzity, zameraný na sociálno-zdravotnícku starostlivosť o podvýživené deti do 5 rokov a ich matky v regióne Kwale.

(Publikované v časopise Týždeň, jún 2013)