Sestry Wegartové: Stále platí slogan “Forma je dočasná, kvalita je stála”

Sestry Wegartové (ako Soňu a Táňu familiárne prezývam) založili svoju hudobnú distribučnú spoločnosť Wegart v roku 1995. Vtedy na Slovensku zastupovali vydavateľstvá, ktorých tituly a žánre možno neboli komerčne úspešné a často hrané v slovenskom éteri, no boli zárukou kvality (4AD, Bella Union, Cooking Vinyl, Creation, Cherry Red Records, Crammed Discs, Domino Recording, Medium Production, Ninja Tune atď.). Éra znovunadobudnutej popularity a návratu k vinylom dopomohla Wegartu prežiť na scéne aj v časoch, keď ľudia počúvajú a kupujú hudbu prevažne online.

Prehrabavat sa platnami je prijemna zaluba-foto Palo Markovic

I. Fungovanie obchodu s hudbou na Slovensku

Prečo ste sa po revolúcii rozhodli, že život zasvätíte distribúcii hudobných nosičov na Slovensku?

Táňa: Boli to roky, keď mnohí ľudia v eufórii z pocitu slobody chceli konečne začať robiť niečo, čo ich baví. S nápadom prišla Soňa, nebyť jej, zrejme by žiaden Wegart nevznikol. Ja som vtedy mala ešte pomerne malé deti a venovala som sa najmä im. Spájal nás záujem o dobrú hudbu, tak sme šli do toho – so Soňou a s mojím manželom Petrom. Ten mal však v tom čase so svojím bratom rozbehnutý filmový klub Nostalgia a napokon sa z časových dôvodov rozhodol naplno venovať iba tomu.

Soňa: Hudbu sme počúvali od útleho detstva. Naši starší súrodenci kupovali všetko, čo vychádzalo v Supraphone, Opuse aj Pantone – mali sme doma haldy platní i singlov z vtedajšej doby, ale aj plný kufor šelakových platní s krásnym starým gramofónom po starých rodičoch. U nás doma permanentne niečo hralo, z babičkinej izby rakúsky rozhlas s klasickou hudbou, z našej zasa Radio Luxembourg a John Peel, ktorý nás v tej dobe veľmi ovplyvnil. Po zmene režimu som nastúpila ako referentka a tlmočníčka v zahraničnej firme, ktorá u nás otvorila pobočku. Chodila som vtedy z času na čas na služobné cesty „na Západ“ a pri tej príležitosti som vždy povymetala všetky dostupné hudobné obchody, čo asi tiež zanechalo stopu. Po troch rokoch som z firmy odišla. Neviem, či by som dnes bola schopná odísť tak ľahko ako vtedy. Bola skrátka správna konštelácia, :). Netušili sme, do čoho ideme a koľko bude stáť energie, aby sme s touto činnosťou ako firma prežili.

Čomu sa primárne teda firma Wegart venuje?

Náplňou Wegartu bolo od jeho vzniku zastupovanie nezávislých vydavateľstiev rôznych žánrov na Slovensku. Súčasťou toho je predaj a distribúcia ich katalógu, ale okrem toho aj pravidelná spolupráca s médiami. K našej práci ďalej patrí súčinnosť pri organizovaní koncertov „našich“ hudobníkov na Slovensku. Určite si čitatelia pamätajú na koncerty Biosphere a Murcofa na vcelku netradičných miestach v rámci Bratislavy. Obaja hrajú podobný žáner, ktorý môžeme pokojne nazvať súčasnou vážnou hudbou. Murcofa vtedy videlo skoro 400 ľudí, čo bola to na naše pomery nezvyklá megaakcia, :).

Bolo sprvu ťažké nadviazať vzťahy s veľkými vydavateľstvami v Británii alebo USA?

Nadväzovať vzťahy s vydavateľstvami bola najpríjemnejšia časť našich aktivít. Oslovovali sme tie, ktorých produkcia, alebo aspoň nejaká jej časť, oslovovala nás. Takmer žiadne z nich v tej dobe nemalo zastúpenie vo východnej Európe a všetci boli priateľskí, ústretoví. Bolo evidentné, že hudbou žijú a nerobia to iba pre biznis. Vzťahy od začiatku fungovali na dôvere a ústnych dohodách, čo bola pre nás nesmierne pozitívna skúsenosť v porovnaní s predchádzajúcimi zamestnaniami (obe sme pracovali v oblasti, kde všetko muselo byť zazmluvnené). Tu to vyzeralo, akoby tie malé vydavateľstvá predaj až tak nezaujímal… Isteže ich zaujímal, no brali všetko tak zľahka. A my sme sa na to vtedy pozerali pomerne naivnými očami. Wegart pre nás nebol obchod. Vytvorili sme ho s myšlienkou priniesť k nám hudbu, ktorá vtedy u nás nebola dostupná a všeobecne známa. Prvé roky to bolo hlavne o nadšení a priateľských vzťahoch.

S ktorým vydavateľským partnerom máte najlepšie vzťahy?

Viacmenej so všetkými sme mali a máme priateľské vzťahy. S láskou spomíname na úplne prvé vydavateľstvo: All Saints, ktorého krásnymi ambientnými nahrávkami (Brian Eno, Harold Budd, Jon Hassell, Laraaji, Djivan Gasparyan) sme otvárali náš katalóg. Vydavateľstvo založil Dominic Norman-Taylor, švagor Briana Ena. Tiež na Richarda Chadwicka, majiteľa vydavateľstva Opium Arts, ktorý vydával viaceré exkluzívne tituly Davida Sylviana. Stretli sme sa na Mideme a dlhodobo sme boli v priateľskom mailovom kontakte. Pomohol nám dostať do katalógu niektoré exkluzívne Sylvianove nahrávky. Obidva labely sú už dnes neaktívne…

A s niektorým dodnes aktívnym?

V súčasnosti máme najlepšie vzťahy s vydavateľstvom Ninja Tune. Hudobne sa síce veľa z ich produkcie posunulo iným smerom ako my, ale ľudsky a napriek tomu, že sa radí k veľkým a prestížnym vydavateľstvám, je to tím ľudí, ktorí nemajú problém ochotne vychádzať v ústrety poskytovaním množstva promo nahrávok, dolaďovaním rozhovorov s interprétmi pre Rádio_FM alebo so zabezpečovaním prenosov koncertov z Pohody do rozhlasového vysielania a pod. Máme dobrý pocit, že sa z toho tešia a vážia si to. Zo slovenských labelov je to Deadred Records, ktorý je zároveň aj naším najstarším domácim partnerom. Úplne prvým slovenským nosičom, ktorý sa u nás objavil, bolo na tú dobu neobvyklé 3“ CD EP od Nylon Union – zasnený pop, ktorý pochválil aj legendárny John Peel.

V čom je to dnes iné, ako pred tými dvadsiatimi rokmi?

Doba sa zmenila, na všetkých dnes dolieha väčší stres a ekonomický tlak. To sa trochu odráža aj na vzťahoch. V rámci globalizácie prebral distribúciu viacerých menších labelov pred pár rokmi veľký európsky distribútor, kde už ide v prvom aj druhom rade o čísla. Naviac dosť narástli ceny niektorých titulov. Niekedy až tak, že by boli nepredajné a my sa ich snažíme zháňať všelijakými cestami z iných zdrojov. Primárna činnosť začala byť podstatne náročnejšia na energiu všetkého druhu.

Predávali ste predovšetkým CD-čka známych nezávislých vydavateľstiev. Časom k tomu pribudli DVD-čka, kazety a platne. Vediete si štatistiky predaja? Ktorý interpret sa najlepšie predáva?

Keď sme začínali, hrali prím CD nosiče. Ale mali sme od začiatku aj platne, i keď ich bolo nepomerne menej ako dnes. V katalógu sme mali aj u nás v tom čase relatívne neznáme indie labely, ktoré sa tu postupne trochu udomácnili. Vrchné priečky v predajnosti za celú dobu našej existencie patria komerčne úspešným menám ako Bebel Gilberto, Adele, Franz Ferdinand či Arctic Monkeys. Väčšiu radosť sme mali z toho, že porovnateľný úspech u nás mala náročnejšia hudba, napr. prelomový album Biosphere – „Substrata“ (ktorý predstihol už spomínaných Arctic Monkeys i Adele), Murcof, The Cinematic Orchestra, David Sylvian, Hector Zazou a pár ďalších top hudobníkov.

A ktorý domáci interpret sa najlepšie predáva?

Čo sa týka domácich interpretov, väčšina slovenských labelov si svoje tituly šíri sama, takže zahŕňať ich albumy do našich štatistík by nebolo objektívne. Najviac sa však v našom predaji darí kapele Autumnist.

Okrem internetového predaja pribudol Wegartu aj malý obchodík na Uršulínskej ulici v Bratislave. Uživí sa?

Priestor na Uršulínskej 9 nevznikol ako obchodík v pravom zmysle slova, šlo vlastne o znúdzecnosť. Kým sme ho nemali, celý Wegart sídlil u Soni v obývačke a už to nadobúdalo neúnosné rozmery. Takže v prvom rade slúžil ako kontaktné miesto pre zákazníkov a office, plus sklad tovaru. Dodnes si k nám ľudia chodia popočúvať hudbu, pohrabať sa v regáloch či v boxoch s vinylmi alebo podebatovať. Nemáme zamestnancov, celú činnosť Wegartu obhospodarujeme my dve.

Ako by ste svoje pôsobenie vo Wegarte, vývin vašej distribučnej spoločnosti opísali retrospektívne: jednou-dvoma hutnými vetami?

Táňa: Išla som do toho „po hlave“, netušiac, čo všetko to bude obnášať. Táto práca mi dala množstvo stretnutí i priateľstiev s rôznymi zaujímavými ľuďmi, nehovoriac o kvante dobrej hudby. Za tie roky je tej hudby čoraz viac a viac, až mám občas pocit, že čoraz menej lahodí mojim ušiam, :). Ale to je určite aj o momentálnom rozpoložení a nálade.

Soňa: Dvadsaťjedenročná cesta hľadania a skúseností, nadšenie, pochybnosti, únava, radosť z odovzdávania. Neviem, či je to retrospektívne, ale je to pravdivé.

Pred vstupom do kancelarie Wegartu-foto Wegart

II. Vinyl v hlavnej úlohe

Koľko a akých platní máte vo svojich príbytkoch? Podľa čoho sa rozhodujete, ktorý poputuje domov?

Táňa: Pokiaľ ide o vinyly, paradoxne, zrejme v duchu porekadla o obuvníkovi, ktorého deti chodia bosé, u mňa doma ich mnoho nepribudlo. Aj z priestorových dôvodov. No opatrujeme ako oko v hlave všelijaké klenoty z čias pred revolúciou i krátko po nej, ktoré sme získavali pod rukou na burzách v Medickej záhrade, v Sade Janka Kráľa, či v Brne. Medzi moje „top“ úlovky patrí napr. projekt Marc and the Mambas s albumom „Torment & Toreros“ alebo album Davida Sylviana „Gone To Earth“.

Soňa: Tiež mám doma veľa starých CD i platní, z nových si občas niečo doplním. No tým, že hudbou žijem vo Wegarte, nemám potrebu hromadiť doma ďalšie nahrávky. Ak z času na čas niečo pribudne, je to väčšinou klasika a pokojnejšie žánre.

Všetci sme za socíku mali doma gramec a platne od popredných spevákov československej populárnej hudby. Dodnes máme doma pár skvostov z Opusu či Supraphonu. Čo z tvorby bývalého režimu stálo (a stále stojí) za niečo?

Každý má svojich favoritov, no určite do zlatého fondu patria nahrávky Collegium Musicum, Prúdov či Deža Ursinyho, Karla Kryla, Marty Kubišovej, Petra Nováka, staré nahrávky Karla Gotta. Z iného súdka napr. Dariny Laščiakovej, Zdeňka Lišku a mnohých ďalších. A aby sme nezabudli aj na tvorbu pre deti – klasické rozprávky v excelentnom prerozprávaní mnohých československých hereckých majstrov.

Boli ste niekedy v lisovni vinylov? Vraj sa výrobe platní darí v susednom Česku. Prečo?

V Česku veľmi dobre funguje lisovňa v Loděnicích pri Beroune, ktorá si prezieravo uchovala výrobné stroje aj po tom, čo boli vinyly z trhu vytlačené cédečkami. Keď dopyt po vinyloch začal vzrastať, len „dali do pucu“ staré dobré mašiny a mohli výrobu opäť veselo rozbehnúť naplno. Osobne sme proces výroby vinylu naživo nevideli, no je to vraj hotová alchýmia, J. Dosť detailne sa tento proces dá vidieť online. Najkrajšie na vinyloch je, že každý kus je originál. A je obdivuhodné, že v nepretržitej prevádzke fungujú stroje staré niekoľko desaťročí…

Často sa hovorí, že úspech predaja platní sa spája s retro štýlom súčasnej mládeže (plus-mínus snobskými náladami produktívnej vrstvy obyvateľstva). Ako to vnímate vy?

Táňa: Osobne proti retroštýlu nemám najmenšie výhrady, len je na škodu, že je dnes všetko už tak trocha „preretrované“ a podľa mňa sa toto slovo sprofanovalo. Ale ako sa hovorí, proti gustu žiaden dišputát.

Soňa: Mne je retro sympatické, pokiaľ tým teda myslíme staré veci, ktoré v dnešnej dobe dokážu nájsť použitie (ako tie lisovacie stroje napríklad). Čo sa týka retro módy – módne vlny sa odjakživa striedajú, tak prečo nie. Druhá vec je, že za všetkými módnymi vlnami je odjakživa dobre organizovaný marketing, ktorý ich vypúšťa ako balóniky a konzumenti ich majú chytať (a funguje im to). Kolobeh, z ktorého sa dá vystúpiť, len keď prestaneme sledovať trendy… Čo sa týka vinylov, netreba ich spájať len s retro náladami. Základným argumentom zástancov vinylov je živší, teplejší a pravdivejší zvuk. Ten ovšem závisí od mnohých faktorov, počnúc procesom a technológiou nahrávania a výroby platne, podmienkami jej prehrávania až po jej údržbu. A tiež od ľudského faktora – schopnosti nášho sluchu a vnímania zvuku (a tá je subjektívna).

Čo spôsobilo opätovný boom lisovania a nakupovania platní v masovom merítku – aj u poslucháčskej obce na Slovensku?

Soňa: Potom, ako ľudia prestali vo veľkom nakupovať CD a začali hromadne hudbu sťahovať, došlo k tomu, že ich neuspokojovala kvalita zvuku nahrávok.Viac ľudí si začalo uvedomovať rozdiely medzi analógovým a digitálnym zvukom, možno k tomu pripočítať aj typickú ľudskú vlastnosť: chcieť hudbu vlastniť fyzicky a s pekným veľkým obalom. Plus k tomu treba prirátať vplyv hudobného priemyslu, ktorý zachytil nový trend a nové možnosti..

Táňa: Nárast predaja LP u nás prichádzal pozvoľna. Najskôr vinyly nakupovali hlavne DJ-i. Možno hlavne vďaka nim vinyl ako taký vôbec prežil. Neskôr začali prichádzať zberatelia, ktorí sa rozhodli svoje domáce zbierky postupne zveľaďovať či obnovovať a viacerí to poňali ako investíciu do umenia. Sú tu aj náhodní zákazníci, ktorí si len tak pre radosť raz za čas doprajú dobrú hudbu. V neposlednom rade to sú ľudia, ktorí nákupu vinylov prepadli vďaka tomu, že sa v súčasnosti stali súčasťou módneho trendu.

Myslíte si, že nadchnutie sa pre gramofóny a platne zotrvá dlhodobo (že sa budú kupovať a púšťať častejšie, ako len počas sviatkov Vianoc či oslavy narodenín)?

Spor medzi zástancami analógového verzus digitálneho zvuku sa asi nevyrieši a najlepšie je uzavrieť to tak, že obidva majú svoje výhody i nevýhody. Je dobré, keď ľudia majú slobodu výberu, i keď je to sloboda fiktívna a veľmi pofidérna. Kedysi boli vinyly považované za mŕtve médium, napriek tomu prežili a dnes sú späť v plnej paráde a nálepku archaického média zasa dostali CD. Slogan kedysi slávneho (dnes už neexistujúceho) vydavateľstva Creation bol: Forma je dočasná, kvalita je stála. Hlavné je, aby tu vždy bola kvalitná hudba, ktorá bude kultivovať naše duše. Ideálne s kvalitným zvukom. V akej forme, to nie je podstatné…

Vinyly ako zivotny styl i vyzdoba-foto Palo Markovic

III. Dobrá hudba ako súčasť životného štýlu

Niektoré albumy sú vydávané aj na magnetofónových kazetách. Máte niečo také aj vy v ponuke? Kto to vlastne kupuje?

Aj tento formát zažíva retro, i keď zďaleka nie v tom rozsahu, ako je to u platní. Aj kazeta má svoje čaro, zároveň cenovú dostupnosť… No vo všeobecnosti sa zatiaľ návrat tohto média nejako vo veľkom neuchytil, aspoň u nás o kazety zatiaľ nie je záujem. Nejaké sme mali, ale to boli len kusovky a ani neboli v predaji.

Párkrát do roka vás možno stretnúť aj na akciách pre verejnosť typu Burza kníh v Starej tržnici či KC Dunaj. Stretáte tam svoju cieľovú skupinu zákazníkov?

V minulosti sme sa občas vyskytli na hudobných podujatiach, kde sme predávali hudbu a získali aj pár nových fanúšikov. Zoznámili sme sa aj s ľuďmi, ktorí stoja za burzami kníh a hudobných nosičov v Starej tržnici a KC Dunaj. Obidve máme za rohom, tak sme to skúsili aj tam. Búrz sa nezúčastňujeme pravidelne, záleží od momentálnej ponuky a našej nálady. Tento rok v apríli sme sa však po prvý raz zapojili do medzinárodného Record Store Day (RSD 2016), ktorého príprava bola síce pomerne rýchla, ale o to intenzívnejšia. U ľudí toto podujatie veľmi pozitívne zarezonovalo, :).

Ktorý obal hudobného albumu z vašej ponuky vám natrvalo utkvel v pamäti (pre svoju jedinečnosť, farebnosť, výjav na obale)?

Táňa: Takých obalov každým rokom pribúda, pretože mnoho umelcov si dáva naozaj záležať aj na vizuálnom spracovaní albumov či bookletov. Aj to je výhoda vinylov, že môžu disponovať práve takouto pridanou hodnotou. Hovorí sa, že obal predáva a niektorí zákazníci sa pri kúpe riadia naozaj aj vizuálnym vnemom. Mne sa okamžite vybavia obaly z 80-tych rokov – z dielne 23 envelope pre umelcov, združených u 4AD: Cocteau Twins, Dead Can Dance, This Mortal Coil, ale napríklad aj pre Davida Sylviana. A z tých súčasných určite treba spomenúť album „Ma Fleur“ od Cinematic Orchestra alebo tiež artworky albumov od austrálskeho výtvarníka Leifa Podhajskeho.

Soňa: Sú vydavateľstvá, ktoré chápu album ako audiovizuálne dielo – s obsiahlym bookletom a krásnym artworkom. Okrem spomínaných 4AD napríklad Touch. Jeho zakladateľ – fotograf, grafický dizajnér, spisovateľ a profesor na londýnskej Royal College of Art – Jon Wozencroft dáva už dlhé roky všetkým nahrávkam tohto vydavateľstva špecifické a veľmi estetické obaly. Na spomínanom Record Store Day 2016 sme mali v ponuke farebný 12“ vinyl kapely Air – „Casanova 70“, ktorý mal unikátne pastelovo rôznofarebné prevedenie, a každý jeden kus bol iný. Ten mi zostal v pamäti, bol krásny.

A nejaký vizuálne pútavý obal z domácej tvorby?

Veľmi pekný obal s veľkou výpovednou hodnotou má album „Four Winds“ od Rada Chrzana (RCH), na ktorom sme sa vydavateľsky podieľali aj my. Rado na ňom spolupracoval s niekoľkými zvučnými menami medzinárodnej hudobnej scény – s Richardom Barbierim, bubeníkom Morganom Agrenom a pár ďalšími. Je to kvalitný album po hudobnej i vizuálnej stránke a na Slovensku ostal podľa našej mienky trocha nedocenený. Viacerí domáci umelci však dotvárajú svoje albumy artworkami, a mnohým sa to veľmi darí.

Stalo sa niekedy, že by sa vám niektorý album predával dobre na základe recenzie v slovenskom médiu? Kto píše recenzie na vaše tituly?

V minulosti sa recenzie na „našu“ hudbu objavovali pravidelne v rôznych denníkoch a týždenníkoch. No v istom období (keď denníky zmenili majiteľov), stratili záujem o spoluprácu a my sme opäť prešli do undergroundového režimu, :). Nevieme odhadnúť, do akej miery tieto recenzie ovplyvňovali kúpu hudby, pretože na tú malo v každom období vplyv viacero faktorov. Určite však svoj vplyv mali. Máme pár priateľov a známych, ktorí objavili Wegart vďaka recenzii či programu v niektorom z rádií. Dnes sú však skutočné recenzie v médiách už viacmenej vzácnosť. Záujem o promo nahrávky výrazne poklesol. Možno aj preto, že tieto sú už v drvivej väčšine iba digitálne.

Sponzorujete dve relácie na Rádiu_FM. Má to nejaký význam, resp. pozitívnu spätnú väzbu v podobe zvýšeného predaja?

Predpokladáme, že to zmysel má, i keď je to rovnaké ako u tých recenzií – vplyvy na predaj smerom hore či dole sú rôzne. S FM-kom nás spájala úzka spolupráca od jeho samotného vzniku (pred ním sme mali pomerne intenzívne spojenie s Rádiom Ragtime). Momentálne tam sponzorujeme programy Experimentál a Pomalá hudba s Danielom Balážom, a podieľame sa dodávaní hudby a sprostredkovávaní rozhovorov pre reláciu o novej hudbe s Nikou. Neskôr nás oslovilo Rádio Devín, kde podporujeme ďalšie dve relácie – Folkfórum a Nevšedná hudba (obidve pripravuje Soňa Horňáková).

Čo s albumami (prevažne na CD-čkach), ktoré sa vám nepodarí predať a ležia u vás na poličke zaprášené? Kde nájdu využitie?

Tak to by sme aj my rady vedeli, :). Našťastie, k mnohým „starým ležiakom“ (ktoré sa medzičasom stali zberateľskými kúskami) máme srdcový vzťah a stali sa súčasťou nášho archívu. Ostatné občas oprášime a zvykneme ich pribaliť ako bonus k nákupu zákazníkom, ktorí nakúpia viac hudby (alebo sa k nám opakovane vracajú). Okrem toho každý rok robíme výpredaj niektorých titulov.

Vaším mottom je myšlienka, že zákazníci nie sú pre vás len anonymné postavy a čísla, ale predovšetkým ľudia s dušou. Koľkých z nich teda poznáte dobre osobne?

Táňa: Číslo nevieme, :). Sú zákazníci, s ktorými už roky komunikujeme cez internet či cez telefón. Osobne sa dodnes nepoznáme, napriek tomu sa dá povedať, že už sú naši priatelia, poznáme ich vkus a sme na jednej vlnovej dĺžke. Zákazníci z Bratislavy a okolia chodia väčšinou osobne a tiež sme sa s mnohými za tie roky spriatelili. Niektorí z opačného konca republiky k nám občas zavítajú osobne, a to je vždy príjemné prekvapenie.

Soňa: Naozaj sme s mnohými z našich zákazníkov dobrí priatelia a niektorí s nami po tej ceste kráčajú takmer od začiatku. Sú, samozrejme, aj takí, ktorí hudbu medzičasom prestali kupovať, ale aj tak sa z času na čas zastavia. Máme radosť, keď sa naši priatelia vracajú hoci len prehodiť pár slov. Nevieme totiž, dokedy to ešte potiahneme. No aj pre tieto väzby si vždy povieme, že to za to stálo a ďakujeme, že sme to mohli robiť…

Text: Boba Markovič Baluchová, Foto: Palo Markovič a archív Wegartu (Rozhovor bol pôvodne publikovaný v magazíne Inspire, zima 2016)

Advertisements

Rádio_hlavy 2016: Ktorá Katarína toho poberie viac?

Ocenenie Slávik sa týka interprétov, ktorých tvorba sa hrá prevažne v komerčných rádiách. A hoci majú Radio_Head Awards podtržník v názve, čo jasne naznačuje, že ide o ceny jedného okruhu verejnoprávneho rozhlasu, ide o udalosť celej slovenskej alternatívnej scény. Ktoré mená by mohli v marci na odovzdávaní Rádio_hláv najviac zarezonovať?

Sú medzi nami takí, ktorí v tejto tak ojedinelej a tak potrebnej súťaži nerozdávali hlasy podľa príslušnosti k fanklubu konkrétnej speváčky či kapely, ale naozaj sa v 1. kole prehrabávali longlistami a svedomite si tie desiatky nahrávok (ak ich doteraz nepoznali z éteru) vyhľadali a prepočuli. Ak ste na to nemali čas či nervy, v 2. kole vám hlasovanie zaberie len pár minút.

Naviac si ako darček môžete stiahnuť domácu kompiláciu Rádia_FM: „Počúvaj, čo chceš“. Nájdete tam piesne od víťazov Rádio_hláv z minulosti: novinky od Bulp alebo B-Complex, live skladbu Korben Dallas z festivalu Pohoda 2016, ale aj spoluprácu Saténových rúk a Katarzie: „Nesmej sa mi“. Ak ste ešte nepočuli nové skladby od hard’n’heavy miláčikov – Čad, tak na kompilácii nájdete jednu z nich: „Metalové kladivá“.

Katarzia
Album roka v rukách Slnko records

Druhým najčastejším slovným spojením počas odovzdávacieho ceremoniálu, bude (hneď po názve cien: Radio_Head Awards) Slnko records. Toto vydavateľstvo sa objavuje v takmer každej kategórii a je vlastne úplne jedno, či budú nominácie premenené na ceny, alebo nie. Pre mňa je kolektív okolo Šiny už teraz pomyselným víťazom Rádio_hláv. Pred pár dňami „slnkáči“ oslávili šestnásť rokov existencie s úctyhodným počtom vyprodukovaných albumov: 89.

Nominácie v kategórii Album roka sú vyvážené, čiže o víťazovi, resp. víťazke rozhodne miera oddanosti fanúšikov. Najsilnejšie fankluby majú Katarzia a Billy Barman, ktorí v týchto dňoch dokonca vyrážajú na spoločné turné „Veľký čínsky tour“. Našťastie je tu potom ešte obdobná cena – Cena kritikov: Album roka a o nej už rozhodnú porotcovia z radov hudobných publicistov, ktorí by mali mať čo-to napočúvané a vedia si zdôvodniť kvalitnú nahrávku. Tam by pozlátená šoška týpka s rádiom namiesto hlavy mohla ísť do rúk Kataríny Málikovej, poprípade ostrieľaného tria Longital, ktorí neprodukujú schematický pop s chytľavými refrénmi, ale experimentujú nadžánrovo (od folklóru k folku, world music).

Vzhľadom na minuloročné skvelé koncerty doma aj v zahraničí, by som toto ocenenie dopriala aj slovenským predstaviteľom shoe-gaze žánru – The Ills a ich albumu „Ornamental or Mental“. Bez vokálov to ale ide o niečo ťažšie…

Singel roka v znamení: menej je viac

V kategórii Singel roka platí: menej je viac. Preto z longlistov do 2. kola hlasovania postúpili skupiny a interpréti, ktorí nemali nasadených viacero svojich singlov. Projekty, ako: Fvlcrvm, Buy her sugar, Barbora Bloom, Genius Locci, Keosz, Moja Reč neuspeli azda práve preto, že všetci mali v hre až tri single zo svojich albumov a práve na nich sa rozdrobila sila fanúšikovskej základne.

Kedysi bola v rámci Rádio_hláv odovzdávaná aj cena Koncertná kapela za daný rok – túto kategóriu by som pokojne do Radio_Head Awards vrátila. Rovnako tak by som pridala kategórie nové: Obal roka; Zvuk, resp. produkcia, ale aj Hudobný klip roka. Aj slovenskí umelci si totiž čoraz viac dávajú aj na vizuálnej stránke ich hudby a autori niektorých art-workov na CD-nosičoch či platniach by si zaslúžili pozornosť.

Kategóriu Hudobný klip nespomínam náhodou. Prepája sa mi totiž čoraz viac s cenou pre Singel roka. Veľa z nás (laických poslucháčov i hudobných kritikov) je založených vizuálne, teda lepšie si tvorbu zapamätáme cez videné, ako cez počuté (čo nemusí byť na škodu). Singel „Linda“ od skupiny Para, rovnako aj pieseň „Sloboda“ od Billy Barman som zaregistrovala až po tom, ako moji známi zdieľali ich hudobné videá na sociálnych sieťach. To isté platí aj o „shareovaní“ záznamu z vystúpenia Katarzie na hrade Devín. Refrén zo singlu „Milovať s hudbou“ sa vám musel dostať do hlavy, aj keď ste mali v úvode isté (terminologicko-technologické, resp. generačné) zábrany.

Katarina Malikova

Viac folklóru medzi nováčikmi na scéne

Možno to spôsobila povolebná kríza identity a hľadanie, resp. navracanie sa ku koreňom u mnohých Slovákov a Sloveniek, ale v nahrávkach u nováčikov na domácej scéne sa minulý rok objavovali (viac ako inokedy) výrazné prvky folklóru i celé ľudové melódie. Popularita a mimoriadna sledovanosť Tv šou „Zem spieva“ je už len akýmsi vyústením spomínaných nálad. Ako dlhoročná folklóristka to, samozrejme, oceňujem – ak tam nie je cítiť kalkul.

V 1. kole Rádio_hláv som hlasovala za novinky od Sisy Feher a Ivany Mer (obe vydávajú, ako inak, u Slnko records). Žiaľ, ani jedna sa do 2. kola nedostala. Je tam však ich kolegyňa, tohtoročná najsilnejšia predstaviteľka fúzie folklóru a elektroniky – Katarína Máliková s debutom „Pustvopol“, ktorý má celoplošne výborné ohlasy. Nielen doma. Autorka v rozhovoroch spomína, že to mala byť najprv nahrávka šanzónov. Kto vie, ako by znel úryvok textu „keď mi z loďky vidno iba chrbát“ v inom žánrovom prevedení…

Držala som prsty aj sesterskému duu – Genius Locci, ktoré už niekoľko rokov sledujem a ich hravosť ma napĺňa optimizmom. Škoda, že debut „Genius Locci presents Presence“ (a hneď dvojalbum!) neprišiel o pár rokov skôr. Niektoré skladby totiž už akoby stratili na svojej sviežosti, prítomnosti a nadobudli patinu minulosti.

V kategórii Objav roka som musela asi najviac gúgliť. Niektoré mená som poznala z Demovnice, iné názvy mi pripomínali všetko možné, len nie názov kapely. V 1. kole som dala hlas skupine Impreus, v 2. kole to bolo ešte ťažšie. Nakoniec som to poňala v duchu slov z prvého odseku – „pro-folklórne“ a hlas šiel skupine Ľudové mladistvá.

skupina Longital

Žánrové ceny v rukách porotcov

Už pred rokom som čitateľov a čitateľky magazínu Inspire upozorňovala na novinky a zmeny v hlasovaní v rámci žánrových cien Radio_Head Awards. Na Rádiu Devín ste si dokonca mali možnosť v polovici februára vypočuť diskusiu o Rádio_hlavách z pohľadu odborníkov / porotcov v rámci kategórií: klasická, džezová a experimentálna hudba. Nikdy nie je na škodu vypočuť si, čo títo ľudia oceňujú na hodnotených albumoch a na základe čoho rozhodnú o víťazovi.

Každoročne silné zastúpenie je v kategóriách Jazz, Klasická hudba, Hard & Heavy. Dve želiezka v ohni má v kategórii Electronická hudba aj Experimentálna hudba bývalý kolega – hudobník Stroon so svojou nahrávkou „Solar Preludes“. V kategórii Hip-hop / Rap / R’n’B sa nachádza aj EP veterána na slovenskej hip-hop scéne –Brančiho Kováča (aka Vec): „Domáce potreby“. Zvláštne, že platňa sa objavuje len v žánrovej kategórii.

V kategórii World Music / Folk sa objavuje už spomínaný album „Divoko“ od Longital. Je tam tiež „Pustvopol“ od Kataríny Málikovej, čím si autorka vyslúžila najväčší počet nominácií. Slnko records ponúka nominované albumy na stiahnutie zadarmo, alebo s výraznou zľavou – tak sa do odposluchu a následného hlasovania pustite – podporte slovenskú hudbu.

Text: Boba Markovič Baluchová, Foto: Ondrej a Naďa Koščíkovi

(Článok bol pôvodne spracovaný pre magazín Inspire, jar 2017).

Koordinátori žánrových cien Rádiohláv upozorňujú na zmenu v hlasovaní

V 8. ročníku cien Rádio_Head Awards (RHA) dochádza v rámci žánrových cien k výraznej zmene. Opýtali sme sa troch dlhoročných moderátorov Rádia_FM a zároveň koordinátorov Rádiohláv vo svojom hudobnom štýle, ako túto zmenu, ale aj úrodu vo svojom žánri za minulý rok hodnotia. Rudi Rus (Headbanger_FM) koordinuje kategóriu Hard and Heavy; Edina Idaina Chodilová (Bez pózy_FM) má pochopiteľne na starosti kategóriu Hip-Hop / Rap / R’n’B; a Vladimír Potkan Potančok (Hudba sveta_FM) bude koordinovať kategóriu World music / Folk.

radiohlavy

Rudi Rus – moderátor Rádia_FM a relácie Headbanger_FM, koordinátor kategórie Hard and Heavy:

 Koľko albumov a koľko kapiel je za rok 2015 na tvojom longliste?

RR: V priebehu roka vyjde na Slovensku viac než 50 albumov, ktoré sa dajú zaradiť do kategórie Hard´n´Heavy. V roku 2015 ich bolo takmer 80.

Ako sa tento počet a kvalita mení oproti minulému roku?

RR: Je skvelé, že zo spomínaných 80 albumov sú vždy minimálne 3 nahrávky také, za ktoré sa nemusíme hanbiť ani v európskom žánrovom kontexte. Minulý rok nebol výnimkou.

Podľa akých kritérií bude vybratý víťaz žánrovej ceny?

RR: Porota je zložená z dvadsiatky ľudí, ktorí sa v tvrdej muzike naozaj vyznajú a veľa pre ňu na Slovensku robia. Organizátori koncertov, novinári, fotografi, producenti, samotní hudobníci… Snažili sme sa o vyváženú zostavu, plnú silných osobností. Verím, že výsledok bude tomu zodpovedať.

Nejaké prekvapenie, zvláštnosť, novinka či paradox v rámci tvojho žánru či cien celkovo?

RR: Novinkou je rozhodnutie organizátorov RHA, že o žánrových cenách nebudú hlasovať poslucháči, ale výlučne akadémia, zložená z odborníkov na tú-ktorú hudobnú oblasť. Nie som z toho nadšený, príliš to pripomína nebohých Aurelov. Ale v rozhovoroch s niekoľkými hudobníkmi som zistil, že sošky rádiohláv pre nich budú mať rovnakú cenu, aj keď ich dostanú iba od akademikov.

Osobný favorit, resp. obľúbený projekt (aj keď to nie je práve korektné; a prečo)?

RR: Mojím osobným favoritom sú MORNA z Novej Dubnice a MÖBIUS zo Žiliny. Nahrali naozaj hodnotné diela s výborným zvukom. O treťom mieste sa ešte stále rozhodujem medzi viacerými kandidátmi. Rok 2015 bol v tvrdej gitarovej muzike naozaj plodný.

rudi rus

Edina Idaina Chodilová – moderátorka Rádia_FM, relácie Bez pózy_FM, koordinátorka kategórie Hip-Hop / Rap / R’n’B:

Koľko albumov a koľko kapiel je za rok 2015 na tvojom longliste?

ECh: Toľko, koľko ich vyšlo za celý minulý rok. Porotcovia v žánrových kategóriách môžu nominovať hociktorý album, ktorý v danom žánri vyšiel na Slovensku. Tento rok je ich teda okolo 30 (ak nepočítame úplných začiatočníkov a neznáme mená, ktoré sa k nám ešte nestihli dostať). V hip-hope toho vychádza kopa; každý druhý fanúšik hip-hopu si myslí, že rapovať alebo robiť beaty zvládne aj on…

Ako sa tento počet a kvalita mení oproti minulému roku?

ECh: Tento rok vyšlo albumov menej. Mnohé silné mená, ktoré albumy ohlasovali, ich totiž nakoniec nestihli vydať (Moj reč, Boy Wonder, Danosť). Preto bude budúci ročník zjavne extrémne silný.

Podľa akých kritérií bude vybratý víťaz žánrovej ceny?

ECh: Každý porotca má svoje vlastné kritériá. Ja sa snažím pozerať na všetky aspekty. Či už je to hudba, ktorá by mala byť čo najviac originálna, progresívna či príjemná; alebo flow a texty. Vždy sa snažím hodnotiť viac albumy ako samotných interprétov. Aj keď sa mi rokmi vytvoril k niektorým interpretom viac pozitívny vzťah, ako k iným, budem hodnotiť konkrétny album. Aj preto som si na začiatku roka dodatočne vypočula albumy aj od ľudí, ktorých normálne nepočúvam, ani nehrávam.

Nejaké prekvapenie, zvláštnosť, novinka či paradox v rámci tvojho žánru či cien celkovo?

ECh: V druhom kole nebudú rozhodovať poslucháči, ale porotcovia. Páčil sa mi aj predchádzajúci systém, keď portocovia v 1. kole vybrali päticu nominovaných (tým pádom sa do nominácií dostali tí najlepší). Z nich potom vyberali poslucháči v 2. kole svojho víťaza. Ale chápem aj dôvody, pre ktoré sa tvorcovia cien rozhodli pre zmenu.

Osobný favorit, resp. obľúbený projekt (aj keď to nie je práve korektné; a prečo)?

ECh: To by som asi nemala prezrádzať. Tvorcovia cien by ma za to pravdepodobne nepochválili. Ale v druhej polovici februára bude diskusia porotcov, ktorá by mala byť následne odvysielaná aj v programe Bez Pózy_FM – tam sa určite dozvieme o preferenciách porotcov viac. Sama som zvedavá.

idaina

Vladimír Potkan Potančok – moderátor Rádia_FM, relácie Hudba sveta_FM, v rámci RHA koordinátor kategórie World music / Folk:

Koľko albumov a koľko kapiel je za rok 2015 na tvojom longliste?

VP: Tohto roku je na longliste kategórie “world music & folk” za rok 2015 spolu 24 albumov, čo je približne rovnaké číslo ako v roku 2014.

Ako sa tento počet a kvalita mení oproti minulému roku?

VP: Mám pocit, že tentoraz je v rámci “world music & folk” viac kvalitných titulov, takže bude o to ťažšie – vybrať víťaza.

Podľa akých kritérií bude vybratý víťaz žánrovej ceny?

VP: Víťaza bude vyberať odborná porota ľudí, ktorí sa aktívne ako hudobníci, organizátori či publicisti zaoberajú oboma “subžánrami”, alebo aspoň jedným z nich. Kritériá výberu sú jasne stanovené v propozíciách súťaže: “členovia poroty hodnotia zvukový záznam na základe celkového umeleckého dojmu v súlade s vlastným svedomím a na základe vlastného uváženia a presvedčenia.” Takže to bude súčet a vydelenie osobných vkusov 14 ľudí z brandže.

Nejaké prekvapenie, zvláštnosť, novinka či paradox v rámci tvojho žánru či cien celkovo?

VP: Tento rok bude celkového víťaza v druhom kole žánrových cien vyberať hlasovaním porota. Druhou novinkou je diskusia, ktorá sa uskutoční po skončení druhého kola a pred samotným ceremoniálom udeľovania “rádiohláv”. Porotcovia sa stretnú pred rozhlasovými mikrofónmi a dve hodiny budú debatovať o “úrode” vo svojom žánri a o tom, čo si myslia o finálových piatich albumoch – ktorému z nich dávajú prednosť a prečo. Táto debata sa bude konať v rámci každej žánrovej kategórie a záznam z nej bude odvysielaný v príslušných večerných špeciáloch (Napríklad záznam z debaty o najlepších albumoch v kategórii “world music & folk” v Hudbe sveta_FM). Porotcovia v tom čase nebudú ešte vedieť meno víťaza, ale budú môcť verejne obhájiť svojho favorita.

Osobný favorit, resp. obľúbený projekt (aj keď to nie je práve korektné; a prečo)?

VP: Osobní favoriti? Môžem prezradiť. Prečo nie? V hitparádach a súťažiach aj tak vždy nakoniec zvíťazí “spriemerovaný” vkus, a nie osobný. Z folku ma najviac zaujali Archívny chlapec a Jano Svetlan Majerčík a z world music albumy, ktoré nahrali ženský spevácky súbor Trnki, Ľudová hudba Banda a Solamente naturali. Ale tých výborných albumov bolo viac, takže si budem musieť všetky znova vypočuť a až potom definitívne porozdeľovať body. Ešte sa môžem pochváliť jednou pikoškou, že porota v mojej kategórii je tentoraz medzinárodná, lebo máme jedného člena z Českej republiky (hudobný publicista Petr Dorůžka), jednu pani z Poľska (Agnieszka Matecka z Lublinu; organizuje známy festival Mikolajki Folkowe) a jedného z Maďarska (Balázs Weyer – rozhlasový hudobný redaktor, jeden z organizátorov vlaňajšieho veľtrhu WOMEX v Budapešti). Akurát mám obavy, že títo traja nebudú môcť pricestovať na besedu, takže ich výroky o jednotlivých albumoch asi nahrám cez telefón.

Text: Boba Markovič Baluchová, Foto: archív moderátorov Rádia FM

(Článok bol pôvodne spracovaný pre magazín Inspire, zima-jar 2016).

Získať sošku Radio_Head Awards je z roka na rok ťažšie. A to je dobre

V kategórii Singel roka sa v rámci Radio_Head Awards 2015 o váš hlas v 1. kole hlasovania uchádza až 88 skladieb; v kategórii Album roka zoznam obsahuje 27 platní. To nie je málo. Rozvírte preto hladiny fanklubových online náletov a skúste zvoliť neopočúvanú a zároveň počúvateľnú kvalitu. 

Hudobný dramaturg Rádia FM, Daniel Baláž, zverejnil pri príležitosti spustenia hlasovania v Rádiohlavách (počas eventu Slovenský deň_FM) na svojom facebook účte veľavravné prianie, „aby rok 2016 priniesol aspoň tak trojnásobok nových mien a dobrých, príp. veľmi dobrých, ideálne výnimočne dobrých (originálnych a predsa rádiových) nahrávok.“ Dodal, že „nie len kvôli percentám hranosti, ale najmä kvôli hudbe ako takej.” Status súhlasne ohodnotilo vyše 60 kamarátov a kamarátok, niektorí (vrátane mňa) si neodpustili komentár. Hudobný redaktor Miro Potoček aj hudobný producent Erik Horák Danielovi pritakali štýlom: „veď ani na svetovej scéne sa toho veľa prevratného nedeje.“ S tým, samozrejme, nesúhlasím.

No keďže tento text má byť o slovenských hudobných cenách za rok 2015, treba sa pozrieť na to, čo sa vlastne doma za minulý rok urodilo. Nebolo toho vôbec málo – len v kategórii Singel roka sa v 1. kole o váš hlas uchádza až 88 skladieb. Uvediem pár mien, ktoré možno pri hlasovaní zvážiť (alebo si nahrávku aspoň prepočuť, ak sa tak doteraz nestalo). Ide o subjektívny výber, ako inak. Podobný či úplne odlišný vkus možno prejaviť hlasovaním do konca tohto týždňa (do 14.02.).

saténové+ruky

Hlasovať za bratislavských rokenrolových tatkov

V marci organizátori Radio_Head Awards už po ôsmy raz ocenia slovenské hudobné projekty, skupiny a interprétov v piatich hlavných kategóriách. O víťazoch štyroch z nich (Album roka, Singel roka, Debut roka, Objav roka) rozhodnú poslucháči a poslucháčky prostredníctvom dvojkolového online hlasovania. Odovzdaná bude aj Cena kritikov konkrétnemu albumu ako Albumu roka.

Svojich favoritov a favoritky z longlistov (zostavených na základe rotácií v Rádiu_FM, ktoré je hlavným organizátorom súťaže) som si našla aj ja. V kategórii Album roka by som rada upozornila na nenápadný, no zvukovo výnimočný projekt – Gwerkova s albumom ‘Safari’. Taký môj dlhohrajúci privátny ambient. Až mi je ľúto, že som trojicu z Južného Slovenska nikdy nevidela naživo.

Za albumy ‘Nič sa nemení’ od skupiny Hviezda a ‘Bozkávam’ od štvorice Saténové ruky určite zahlasujte, lebo na ich členoch – bratislavských tatkoch okolo štyridsiatky naozaj vidieť, že ich tá muzika baví. Čo je viac, ako na koncerte spokojne počúvať Ďurovkove uveriteľné texty a sledovať Hajdinove rokenrolové tanečky, či nadobúdať dobrú náladu pri pohľade na hodinový nemiznúci Bebeho úsmev popod fúz? Nič. Žiadne špeciálne kostýmy, prezleky, projekcie, bosé nohy na javisku, fistule vo vzduchu – len poctivá gitarová muzika s refrénami, s ktorými možno nesúhlasíte, ale aj tak si ich spievate cestou domov v nočnej MHD.

longital

Rok v znamení hudobných comebackov

Mojim dlhodielskym susedom, dvojici Longital, mimoriadne pristane staronový člen – bubeník Marián Slávka, na ktorého sa nielen dobre pozerá, ale ktorý dal X-krát prepočutým skladbám nový ráz. Šine a Danovi zo Slnko records vlastne celkovo gratulujem nielen k albumovej best-ofke, ale i k bohatej úrode v ich vydavateľstve Slnko records. Naozaj je ťažké vybrať absolútneho víťaza a svoju voľbu racionálne obhájiť. Ak o to teda niekomu v hudbe ide. Vašu pozornosť by som ešte upriamila na ‘Úrad’ Prezidenta Lourajdera, lebo takáto svieža, hravá a slovíčkárska úderka nám doma dlho chýbala. A na povzbudenie „home-sick“ nálady je viac ako vhodný album ‘Zvery‘ od introvertného prekvapenia, zvaného Archívny chlapec. Inak za Archívneho chlapca aj Prezidenta Lourajdera možno hlasovať aj v kategórii Debut roka – konkurencia je silná, ale chalani by sa mohli presadiť. Tie nahrávky za to stoja.

Netreba v hlasovaní opomenúť ani vydarené comebacky stálic, ako Vidiek s albumom ‘Vidiek s oblohou’; Čisté tvary s platňou ‘Zem nás chce čistých’; či Chiki liki tu-a s ich veselkou ‘Slzy tvý mámy, Šedivý a spol.’.

Keďže mám rada dobre urobené pesničky a ženské vokály, v kategórii Singel roka som hlasovala za tieto dva songy: Genius Locci –‘Why I Can’t’ a Youcoco –‘Vision 45’, aj keď nejde o najsilnejšie skladby, aké kedy oba projekty zložili. Temnotka ‘Život v zajatí rácia’ od bratislavskej žánrovo ťažko-zaraditeľnej skupiny Tu v dome je pre mňa v hlasovaní povinná jazda (silno subjektívna; viac nerozviniem). Fanúšikovia nedávno sa rozpadnutej skupiny Zlokot by nemali zabudnúť na singel ‘Rauš’. Spomedzi 88 skladied nie je celkom ľahké vmestiť sa do piatich hlasov. Potrebovala by som tak desať.

V kategórii Objav roka som hlasovala za trenčiansky elektronický projekt Bulp. Nie preto, že bol prvý v zozname podľa abecedy, ale preto, že ‘Endian’ EP Sama Štefaneca, vydané u Deadred/ Starcastic records, v posledných týždňoch počúvam cez Spotify čoraz častejšie.

Žánrové ceny v prospech kvality, nie popularity

V roku 2015 pribudla ku kategóriám: Hip Hop / Rap / RnB, Elektronická hudba, World Music / Folk, Hard and Heavy, Jazz a Klasika ďalšia žánrová kategória – Experimentálna hudba. Zároveň v 8. ročníku udeľovania cien Radio_Head awards došlo k výraznej zmene aj v spôsobe hlasovania (v prospech kvality, nie popularity). V minulých rokoch vyberala päť najlepších finálových albumov porota, v druhom kole už hlasovali samotní poslucháči. Tentoraz však bude aj celkového víťaza v druhom kole vyberať hlasovaním odborná porota.

Odborní garanti, resp. koordinátori žánrových cien sa mimoriadne tešia (možno ešte viac, ako poslucháči a poslucháčky) na ďalšiu novinku tohto ročníka Rádiohláv, ktorou je diskusia. Po skončení druhého kola a pred samotným ceremoniálom udeľovania cien sa porotcovia a porotkyne stretnú v priamom prenose a svoju voľbu okomentujú (ako aj uplynulý hudobný rok v ich konkrétnom žánri). To budú zaujímavé dvojhodinovky! Viac o žánrových cenách v samostatnom článku pre online vydanie časopisu Inspire.

 

Text: Boba Markovič Baluchová, Foto: Anna Raitl

(Článok bol pôvodne spracovaný pre magazín Inspire, zima-jar 2017).