Nový Zéland a prvosvetové problémy Stredozeme

Už pred prezidentskými voľbami sme uvažovali – kam odísť (keby sa to doma zvrtlo k zlému). S manželom sme položartom vybrali dva bezproblémove ostrovy: buď Island alebo Nový Zéland. Potom sme tému na pár mesiacov vytesnili z hláv, aby nám náš výber pripomenula predvolebná kampaň a zastrašujúca rétorika politikov (nielen k utečenectvu a ochrane štátu)…

Výsledky parlamentných volieb nás už zastihli na Novom Zélande. Nešlo nakoniec o útek, ale o ponuku, ktorá sa neodmieta. Mala by som sa tešiť, a aj sa teším. Takto si totiž predstavujem domov. Miesto (vôbec nemusí ísť o rodisko), kde sa človek cíti bezpečne; miesto, kde dokáže v tolerancii a porozumení koexistovať mix náboženstiev, etník, národností, komunít, kultúr. Je mi však ľúto, že sme sa v SR nedokázali poučiť z minulosti. Že nárast preferencií istých strán, ktoré v parlamente nemajú čo robiť, ani po voľbách neustal. Akoby tých 27 rokov života v demokracii nič neznamenalo. Dúfam, že nie je ešte všetko stratené.

Niektorí slovenskí cestovatelia nás vystríhali, že kiwi ľudia (ako sa obyvatelia Nového Zélandu označujú) sú priateľskí, ale zapadnúť medzi nich nie je ľahké. Nikdy a nikde to nie je ľahké – začať nový život po 30-ke na opačnom konci sveta. Asi si netreba nasadiť ružové okuliare, zvážiť všetky za a proti. A hlavne: treba sa o tomto pozhovárať po 2 rokoch, nie po 2 mesiacoch od príchodu. No už teraz sa mi zdá, že tá ostrovná izolácia môže občas uletieť čudným smerom – politici ako by tu nemali nič iné na robote, len riešiť dizajn novej vlajky. „First-world problem“.

Táto Stredozem momentálne žije z turizmu a filmového priemyslu. Z farmárov sa stávajú sprievodcovia Hobitím mestečkom, keďže poľnohospodárstvo (výroba mlieka a chov oviec) upadá. IT technológiám sa tu zatiaľ nevenuje pozornosť. Skôr sa rieši, ako zastaviť masívne skupovanie nehnuteľností čínskymi investormi. A tá vlajka, samozrejme, na tú ozaj nezabudnúť. Napriek spomínanej izolovanosti je tu však toľko náboženstiev, cirkví a siekt, ako azda nikde inde na svete. Možno preto sa tu sviatok jari (Veľká noc), pripadajúci na jeseň, oslavuje nekonfliktne – naháňaním čokoládových vajíčok, ukrytých v piesku niektorej z nespočetných pláží. Dospelí sa vtedy menia na deti a zabúda sa na všetky problémy. Aj tie prvosvetové.

Text: Boba Markovič Baluchová, Foto: Palo Markovič (Publikované v časopise Týždeň, marec 2016)

Marieta Zuzikova: Fotografka žien (a) kvetov

Pred niekoľkými rokmi prešla transformáciou – z fotografovanej ženy na ženu-fotografku. Často fotí prirodzene krásne ženy, v prirodzených prostrediach. Kvety k tomu, neodlučne, patria. Marieta Zuzikova a jej Ženy kvetov pre Inspire.

Kedy si pocítila, že chceš od foto-modelingu prejsť k foteniu?

Prišlo to celkom prirodzene. Tým, že som vďaka svojej práci veľa cestovala, cítila som zároveň potrebu zaznamenávať svet okolo seba. Nie slovom, ale obrazom.

Marieta Zuzikova – autoportrét

Ako na teba reagujú samotné modelky počas fotenia?

Verím, že pozitívne. Veria mne, mojej práci a dobrému spoločnému výsledku na konci. Fotenie je pre mňa zábava, tak si ho užívame na oboch stranách.

Ako si vyberáš exteriéry na fotenie (lesy, lúky, záhrady)?

Väčšinou fotievam v prírode. Oceňujem totiž prirodzené svetlo.

Ktoré témy najradšej či najčastejšie fotografuješ?

Doslova sa vyžívam vo fotografovaní portrétov žien (kolegýň, kamarátok, aj známych osobností). Nevyberám si konkrétne témy, skôr ľudí. Baví ma nachádzať krásu v ich tvárach.

Fotografovanie kamarátok-modeliek v exteriéri.

Na akom projekte teraz pracuješ?

Keďže fotím vonku a zima bola dlhá, dala som si pauzu. Teším sa na krásnu jar, keď so zobudím zo zimného spánku. S tým príde prirodzene chuť aj nové projekty.

Ktorý kvet či bylinka ti je najmilší?

Prekvapivo izbové rastliny. Aspoň teraz to tak je. Vyhráva práve „svokrin jazyk“…

Čo pre teba znamená jar ako ročné obdobie?

Všetko okolo sa prebúdza, kvitne, a najmä vonia. Okolie inšpiruje, každý detail. To pre mňa veľa znamená.

Marietina tvorba: prirodzené svetlo a voľná príroda.

Text: Boba M. Baluchová, Marieta Zuzikova, Foto: Marieta Zuzikova (Minirozhovor pôvodne publikovaný v magazíne Inspire – jar/leto 2016).