Naskočiť do vlaku fanúšikov a fanúšičiek Petera Maya

Hoci na Hebridách dôjde k vražde priemerne raz za sto rokov, spisovateľ Peter May mal v každom zväzku zo svojej úspešnej trilógie, odohrávajúcej sa práve na tomto súostroví pri západnom pobřeží Škótska, aspoň jedno úmyselné zabitie. Sériu preto uzavrel, no neskôr sa do tohto prostredia vrátil opäť – v najnovšej kriminálke “Umrlčí cesta”, ktorú vydalo brnenské vydavateľstvo Host a graficky aj typograficky ju precízne spracovalo trnavské štúdio Pergamen.

Ak ste doteraz nečítali jeho hebridskú trilógiu z ostrova Lewis, ani šesťdielnu ságu čínskych thrillerov (ktorá sa do češtiny ešte len prekladá), či francúzsku detektívnu sériu Akta Enzo (keďže autor pochádza z Glasgova, no dlhodobo žije a tvorí vo Francúzsku), nič nie je stratené. Stále je čas naskočiť do vlaku fanúšikov a fanúšičiek Petera Maya. „Umrlčí cesta“ potěší skalných a zaujme nových priaznivcov či priaznivkyne. Strhne vás totiž príbeh muža, ktorého vyplaví na pláži hebridského ostrova more a ktorý nemá tušenie, kto vlastne je. Štyridsiatnik bez pamäte sa možno volá Neal, 18 mesiacov si prenajíma domček na ostrove Harris a vraj píše knihu, o ktorej však v počítači niet stopy. Prečo má ale na rukách stopy po vpichoch od včelích žihadiel? Prečo ho susedia pozorujú? A prečo kdesi v Edinburgu hľadá 17-ročné dievča pravdu o samovražde svojho otca – vedca, ktorý sa pred svojím zmiznutím venoval výskumu masovému úhynu včelstiev?

Mayovu knihu zhltnete za deň a po jej prečítaní pravdepodobne hneď prispejete na aktivity OZ Včelí kraj, pričom s väčšou pozornosťou budete sledovať aktivity agrochemických či petrochemických firiem…

Text: Boba Markovič Baluchová

(Text pôvodne koncipovaný pre Čo čítať, leto 2017).

Seriálový špeciál III: Seriály, ktoré vedeli produkciu včas ukončiť

Najlepšie, čo sa seriálu môže stať, je včasný koniec. Keď tvorcovia a tvorkyne v najlepšom dôstojne uzavrú sériu, pozbierajú výročné televízne ceny a bez straty na kvalite sa stane ich dielo kultovým. Málokto to však vie ustrážiť a nielen u seriálov (Twin peaks), ale aj u filmov (Trainspotting, Blade runner, Umučenie Krista) sa objavujú tlaky na pokračovanie – v podobe „sequelov“, poprípade aspoň „prequelov“. Nie všetko však môže dopadnúť tak dobre, ako u Hviezdnych vojen.

 

Niektoré tímy našťastie vedia odolať tlaku fanúšikovskej základne či majiteľov televíznej stanice a povedať: „stačilo“. Spomeňme aspoň tie najviac vydarené, nadčasové a (pre svoju obmedzenú dĺžku nakrúcania a skvelý dej) kultové, za ktorými nám je naozaj smutno. Ako výstrahu uvedieme tiež pár titulov, ktoré dokazujú, ako môže dobre naštartovaná mini-séria skĺznuť s každou novou sezónou k menej pozerateľnému klišé či vykrádaniu samej seba.

Organizovaný zločin v amerických uliciach a drogy. Veľa drog

Najlepším príkladom včas ukončeného televízneho kultu je The Wire. Päť sérií tohto dramatického seriálu z dielne HBO stačilo na to, aby si získal celosvetovú popularitu a inšpiroval väčšinu dnešných tvorcov a tvorkýň kriminálok aj politických seriálov. Každá séria sa zameriavala na inú inštitúciu mesta Baltimore od ilegálneho obchodu s drogami, cez systém mestského prístavu, školský system až po tlačové médiá. Tu umierali hlavné postavy na dennom poriadku, z realisticky zobrazenej byrokracie a korupcie sa vám krútila hlava, nikto z hlavných hrdinov nebol úplne čistý. A tak sa vám mohlo stať, že ste niekoľko častí držali prsty úplnému záporákovi, napríklad nájomnému zabijákovi Omarovi, lebo jeho konanie vám dávalo zmysel a na prácu strážcov zákona ste rezignovali.

Ďalším z kultových, nemenej brutálnych seriálov, bol Perníkový tatko (Breaking Bad), nakrúcaný v Novom Mexiku, ktorého výroba trvala od roku 2008 do roku 2013. Získal šestnásť cien Emmy a dej sa točil okolo stredoškolského učiteľa chémie, ktorý sa pre nemožnosť zafinancovať si liečbu svojej choroby stáva výrobcom metamfetamínu. Po nakrútení a odvysielaní piatich sérií si stanica AMC objednala „spin-off“ seriál Better call Saul, odvíjajúci sa okolo jednej z postáv pôvodného seriálu. Aj ten sa vydaril, ale úspechov kultového Breaking Bad nedosiahol.

Aby sa spomenuli aj nejaké pozitívne dejové línie a príklady (dokonca s prvkami komédie), treba pripomenúť britský seriál IT crowd. Hlášky odtiaľ dodnes všetci citujeme, keď niečo nie je v poriadku s počítačom na pracovisku. Minimalistický takmer ako Priatelia, odohrávajúci sa zväčša v interiéri jednej kancelárie, postavený iba na trefných dialógoch a hereckých výkonoch hlavných postáv. Vyrobili sa tri série.

Každou sezónou slabšie

Opakom včasných koncov sú umelé naťahovačky a nekončiaci dej, uvarený z vody – zväčša na žiadosť miliónov fanúšikov a fanúšičok. A tomu sa nevyhne súkromná ani štátna stanica. Či už ide o britské kriminálne mini-série alebo o americké výpravné historické seriály – vždy to funguje rovnako. Skvelý štart, vysoko nasadená latka v prvej i druhej sérii a potom výrazné pokrivkávanie, ktoré tvorcov zlomí – ak nie v treťej, tak v štvrtej sérii.

Takýto osud postretol napríklad výborný britsko-írsky krimi-seriál The Fall s Jamiem Dornanom a Gillian Anderson v hlavných úlohách. Práve tu mohli tvorcovia vyšetrovanie sexy komisárky, ktorá prišla z Londýna do Belfastu riešiť zločiny chytrého sériového vraha, uzavrieť dej v druhej sérii a nič by sa tým nepokazilo. Práve naopak. Nestalo sa tak a posledná sezóna sa stala totálnym prepadákom – ako pre divácku obec, tak pre umeleckých kritikov a kritičky.

To isté platí aj pre ďalší mini-seriál z dielne BBC: Sherlock, kde síce pôvodná literárna predloha bola časom overená a bezchybná, ale akoby s každou sériou brali tvorcovia pri príprave TV adaptácie viac drog. Dej sa viac točil okolo propagácie Twitteru a rôznych IT vychytávok, psychológie súrodencov Holmesovcov a zabudlo sa na dôvtipné riešenie záhad. Dvom hlavným postavám: Benedictovi Cumberbatchovi ako Serlockovi a Martinovi Freemanovi ako Dr. Watsonovi účinkovanie prinieslo celosvetový úspech a množstvo filmových ponúk. Ale čím viac sa začal brať v epizódach dôraz na rodinné väzby a rodinných príslušníkov (nástup manželky Dr. Watsona na scénu, v skutočnosti reálnej partnerky M. Freemana), seriál stratil dych. V každom prípade: prvé dve série sú geniálne – treba vidieť. A užiť si aj ďalšie hviezdy – napríklad herecké polohy Andrewa Scotta ako zloducha Jima Moriartyho.

Keď tvorcov seriálu podozrievate z prílišného brania drog

Keď už bolo spomenuté podozrenie z prílišného brania drog pri písaní scenára, u historického seriálu Vikingovia to možno spomenúť ešte hlasnejšie. Spracovanie času v jednotlivých epizódach už od samého začiatku beží tak rýchlo, že maskéri a maskérky majú čo robiť, aby dokázali verne zamaskovať Ragnara Lothbroka a jeho prvé dve ženy. Aby nevyzerali tak mlado v porovnaní s ich synmi. Celkovo bola už piata séria riadnym chaosom a výmenou stráží. Jediný záchytný bod môžete mať v postave nestarnúceho staviteľa lodí – Flokiho, ktorý prežije azda všetky hlavné postavy.

Rovnako mohol po treťej sérii preventívne skončiť aj seriál Peaky blinders o gangsterskej rodine Shelbyovcov z Birminghamu. Jej mužskí členovia si začiatkom 20. storočia vyriaďovali účty skutočne svojským spôsobom – pomocou žiletiek, zabudovaných vo svojich čiapkach. Atmosféru, plnú dobových kostýmov, alkoholu, zbraní a špinavých peňazí vždy umocňuje skvele zvolená hudba (Nick Cave & The Bad Seeds, PJ Harvey, Jack White). Príbeh stojí a padá na hlavnej postave šéfa rodinného gangu – Tommyho Shelbyho v podaní Cilliana Murphyho. Dúfajme, že štvrtá a piata séria ponúkne viac ako skvelý soundtrack a pohľad na Murphyho krásne modré oči a zvodné pery, takmer každú časť pokropené nejakou tekutinou (najčastejšie krvovu).

Predošlé dve vydania Seriálového špeciálu, zameraného na tie televízne série, ktorých pokračovanie všetci netrpezlivo očakávame, ale aj na tie kultové TV-drámy, ktoré dokážeme sledovať stále dokola, nájdete v online archíve redakčných článkov magazínu Inspire alebo blogu Rozhovorovo.

Autorka textu: Boba Markovič Baluchová, Foto: ABC, BBC, HBO, Netflix

(Článok bol pôvodne spracovaný pre magazín Inspire, leto 2017).

Pozrieť si autentické príklady socialistickej módy v Slovenskej národnej galérii

V znamení „retro“ štýlu často siahame do skríň rodičov alebo navštevujeme rovno povaly starých rodičov – aby sme získali autentické príklady socialistickej módy. Napriek prekážkam režimu sa odvetvie odievania vyznačovalo svojskými fenoménmi a menami. Do nedele máte možnosť v rámci výstavy „Nech šije!“ v Slovenskej národnej galérii zistiť – ako to v praxi vyzeralo.

Väčšina z čitateľov a čitateliek magazínu „Inspire“ obdobie komunizmu v Československu nezažila, alebo si ho pamätá z detstva len matne. Po retro kúskoch často siahame v prípade kostýmových žúrok, pričom nie vždy sa zamyslíme – z akého materiálu je odev vytvorený, kto ho navrhol, kde bol zhotovený a či bol dostupný, resp. mohol konkurovať aj na Západe. No aj za železnou oponou sa móda tvorila, fotografovala, dokonca prezentovala v časopisoch a na mólach v zahraničí – aj keď s istými pravidlami. Práve o zmapovanie slovenskej módy v období rokov 1945-1989 (teda od konca 2. Svetovej vojny do Zamatovej revolúcie, pádu komunizmu) sa snažili kurátorky Viera Kleinová a Zuzana Šidlíková pri koncipovaní výstavy „Nech šije! Móda na Slovensku 1945 – 1989“.

Mantinely módy v čase totality

Móda a totalita akoby ani nešli dohromady. Pri tvorbe totiž potrebujete slobodu, možnosť voľby, poprípade inšpiráciu, prístup k inováciám či spätnú väzbu zo zahraničia. A to tak ľahko nešlo. Napriek tomu výstava, ktorá vzišla zo spolupráce Slovenskej národnej galérie (SNG) a Slovenského múzea dizajnu (SMD), zachytáva niekoľko kľúčových fenoménov sledovaného obdobia (1945-1989) a svetlé momenty autorskej tvorby.

Kurátorky opisujú a príkladmi dokumentujú, že „odievanie začiatkom 50. rokov 20. storočia bolo úsporné a uniformné“, akoby všetky modely museli pripomínať pracovný úbor. Pro-sovietsky (a teda zákonite anti-západný) diktát v celom Československu sa snažil nanovo sformulovať vkus obyvateľstva. Za socializmu sa odevnému priemyslu teda akoby darilo – masová výroba sa orientovala v niekoľkých slovenských štátnych podnikoch. Ukážky z ich produkcie si návštevníci a návštevníčky výstavy dozaista užijú. Ak dovtedy nepočuli o existencii Tuzexu, tak aj k tomu dostanú výklad s príkladmi. Spoznajú tiež pár osobností z oblasti módneho dizajnu, hoci v sledovanom období boli tlačené do ústrania pozornosti priemyselného prostredia.

Obdobie znárodnenia predstavovalo zmenu – prechod k malosériovému (zákazkovému) odevu, no začiatkom 50. rokov aj malí živnostníci skončili. Kontakt s módou za železnou oponou sa snažilo udržať Vývojové a modelové stredisko Makyty Púchov v Bratislave, a aké-také náznaky individualizovanej tvorby v odevnom systéme napĺňajú podniky Vzorodev či ÚĽUV. Limitovaný počet doplnkov či šperkov mohli ženy získať v predajniach Dielo. Kontakty so svetom ožili v polovici 60. rokov, no aj to iba nakrátko.

Módne časopisy, soc modely a naše modelky na mólach

V Československu sa vkus a trendy v odievaní predstavovali v dvoch časopisoch: „Móda“ a „Dievča“, ktoré mali vlastné návrhárske ateliéry s vhodnými inšpiráciami pre naše ženy. Tam možno datovať aj začiatky slovenskej módnej fotografie, ktorej je na výstave „Nech šije!“ v SNG venovaná samostatná sekcia. Kmeňovým fotografom časopisu „Móda“, ktorý fungoval v ČSSR od roku 1949, bol Karol Kállay. Vďaka tejto práci mohol cestovať a fotiť v zahraničí, rozvinul princíp exteriérovej práce s modelom a modelkou. Mená Pavla Janeka a Jána Krížika sú zasa spojené s časopisom „Dievča“ pre násťročné čitateľky (vydávanom od roku 1969). Na výstave sa objavia aj ukážky z tvorby stále aktívneho „streetstyle“ fotografa Juraja Bartoša.

Ak počas prázdnin u starej mamy narazíte na tieto časopisy, či vtedy nedostatkový tovar (západonemecký žurnál „Burda“), osvojíte si aj početné strihové prílohy magazínov, a teda fenomén domácky zhotovovaného odevu. V každej domácnosti bol šijací stroj, často aj pletací stroj, háčiky a ihlice na štrikovanie. Strihovými predlohami z Vkusu sa riadili naše mamy a babky. Kurátorky výstavy prízvukujú, že to mal byť akýsi „výdobytok pre socialistickú ženu, hoci v skutočnosti išlo o náhradu disfunkčnej odevnej výroby“.

Domáci odevný priemysel vraj žal úspechy na medzinárodných súťažiach, výstavách, veľtrhoch (takto bola verejnosti aspoň predkladaná realita). Slovenské dievčatá okúsili úlohu manekýnok na módnych prehliadkach v starostlivo vybraných krajinách. Ale ani toto odvetvie priemyselného výtvarníctva s cenzúrou za chrbtom nemalo šancu konkurovať západnému vývoju módy a módnym inováciám.

Kreativita v móde ako predzvesť pádu režimu

Až v druhej polovici 80. rokov 20. storočia možno hovoriť o autorskej tvorbe v slovenskom úžitkovom umení a badateľná kreativita akoby predznamenávala pád komunistického režimu. Slovenské výtvarníčky študovali textilný dizajn v Prahe a svoje skúsenosti prenášali do Bratislavy. Spoznávame tak tvorkyne, ako Katarína Böhmová, Michaela Klimanová-Trizuljaková (s viditeľnými inšpiráciami výrazného „trizuljakovského klanu“), v rámci odevného experimentu sa objavujú ďalšie mená: Milota Havránková, Karol Pichler, Lea Fekete, Daniel Brunovský, Zuzana Šujanová-Gregušová…

Finisážový „Letný večer v SNG“ môžete zažiť (a posledný raz sa prejsť medzi vystavenými odevmi, skicami modelov, obálkami časopisov a fotografiami v rámci výstavy „Nech šije!“) v nedeľu 20. augusta o 18ej. Kurátorka zbierky textilu a módy Uměleckoprůmyslového muzea v Prahe, Konstantina Hlaváčková, bude v tento večer prítomným hovoriť o histórii textilu, čím zároveň podčiarkne záverečné slovo kurátoriek končiacej výstavy.

Ak by ste predsa len do nedele SNG nestihli navštíviť, plnohodnotnou náhradou vám môže byť aj publikácia “Stratená (m)ÓDA – Odevná kultúra na Slovensku v rokoch 1948-1989”, ktorá pred pár mesiacmi vyšla v spolupráci vydavateľstva Slovart a VŠVU. Ide o výsledky vedeckej práce a zberateľskej aktivity jednej z kurátoriek výstavy: Zuzany Šidlíkovej. Oplatí sa ju prelistovať v kníhkupectve Ex Libris, alebo rovno kúpiť.

Text: Boba Markovič Baluchová, Foto: Palo Markovič

(Článok bol pôvodne spracovaný pre magazín Inspire, leto 2017).

Seriálový špeciál II: Seriály, na ktorých pokračovanie netrpezlivo čakáme

Hneď niekoľko televíznych seriálov posledných rokov začína svojím napätím, obsadením, tržbami i fanúšikovskou základňou konkurovať hollywoodskym blockbusterom. Hrajú v nich prvotriedni herci a herečky, na režisérsku stoličku si sadajú cenami ovenčení tvorcovia, scenáristi nestíhajú písať podklady pre nové diely… Televízie pri ich produkcii neriskujú tak veľa, ako filmoví producenti. Pričom nejde len o HBO produkciu, aj keď tej možno vďačiť za veľa.

Narušiť zázemie hlavných hrdinov

Niektoré seriály by bolo potrebné utnúť v tom najlepšom a niektoré by si zasa pokračovania zaslúžili. Oplatí sa zaradiť na „must watch“ zoznam druhú sériu Top of the lake (Tiene od jazera), ktorú na Novom Zélande, neskôr v Austrálii režírovala oscarová režisérka Jane Campion. Jednotka bola o viac či menej vysvetliteľných mystériách malého mesta.

O ešte väčších mystériách, no v pomerne menšom ostrovnom meste, bola prvá séria Trapped. Policajný tím, ktorého členovia sa dajú spočítať na prstoch jednej ruky, mal vyšetriť záhadu nájdeného torza tela v snehom zaviatej časti východného Islandu. Zároveň sa odkrýva korupcia na radnici, kšeftovanie s pozemkami, ale aj viac globálny problém – obchodovanie s ľuďmi.

Asi najviac očakávané pokračovanie (ak nerátame kultový seriál Twin Peaks), fanúšikovské šialenstvo aj hackerské útoky má na svedomí každoročne Hra o tróny (Game of Thrones / GoT). Po famóznom závere šiestej sezóny z minulého roka pod taktovkou kráľo-matky Cersei sledujeme v týchto týždňoch rýchlejšie priblíženie sa celkovému vyústeniu tohto dobrodružno-fantastického príbehu. HBO pracovníkom im ho kývnutím hlavy odobril aj samotný autor knižnej predlohy – George R. R. Martin, ktorý svoju knižnú sériu síce nestíha dopísať, ale autorsky sa mieni podieľať na predlohách piatich „spin-off“ sérií GoT pre stanicu HBO. Ako často doma debatujete o skutočnom pôvode Jona Snowa a úlohe Matky drakov v tejto sérii? Nezabúdajme, že podľa knižnej predlohy bude treba pár hlavných postáv v najbližších častiach ešte pochovať…

Škandinávsky seriál Most (Bron) s nezameniteľnou autistickou vyšetrovateľkou Sagou Norén, konkrétne jeho štvrtá séria, by mala byť tiež čoskoro na televíznych obrazovkách. Predošlé tri série boli nabité prešpekulovanými, málo opozeranými zločinmi, ktorých vinníkov ste do poslednej časti neboli schopní identifikovať (nech by ste mali načítaných a napozeraných hocikoľko desiatok severských kriminálok). Posledná séria riadne narušila zázemie hlavných hrdinov, no a nám ešte určite naskočia zimomriavky z nového príbehu kdesi medzi Malmö a Kodaňou.

 

Nemožno spomenúť všetko

Z desiatok dobrých seriálov, produkovaných na viacerých kontinentoch naraz, sa nedá spomenúť, a nieto ešte sledovať všetko. Nebol spomenutý napríklad americký seriál s prvkami čiernej komédie a krimi: Fargo, ktorého všetky tri doterajšie série si určite zaslúžia pozornosť (divákov i kritikov).

Ak píšete diplomovku, alebo dizertačku, vtedy si treba vedieť oddýchnuť pri dobrom britskom sci-fi sitkome – napríklad pri minimalistickom príbehu: Červený trpaslík s nekončiacimi potýčkami pri strete s inými civilizáciami, ktorého prvé časti boli nakrútené takmer pred tridsiatimi rokmi a dočkali sa potom niekoľkých viac či menej vydarených pokračovaní (dvanásta séria sa vraj nakrúca v týchto dňoch). Treba si tiež vyhradiť čas na odvážnu sci-fi westernovú novinku Westworld, ktorá sa odohráva vo futuristickom zábavnom parku, plnom androidov.

Do zoznamu dôležitých „must-watch“ seriálov, vzhľadom na súčasnú politickú situáciu v USA, patria napríklad House of cards, alebo aj oceňovaný seriál Orange is the new black. Vlastne aj ťažšie zaraditeľnú, no mimoriadne trefnú mini-sériu Black mirror treba vpísať na zoznam akýchsi predpovedačov dosahov našich činov v blízkej budúcnosti. Každá jedna časť nám príliš pripomína naše konanie, alebo akcie/reakcie kohosi blízkeho z okolia…

Z nedávnych seriálových noviniek, ktoré upútali najmä generáciu Y (narodenú v rokoch 1979-1991), možno už aj generáciu Z (ľudí, narodených po roku 2000) možno spomenúť aj dve minisérie, ktorým dominujú osudy dvoch mladých mužov: Riza Ahmeda a Ramiho Maleka. Kvalitu a účinok The Night of (ktorého pokračovanie sa zatiaľ nechystá) aj Mr Robot (ktorého tretia sezóna začína už na jeseň) musí preveriť čas. Herecké výkony ústredných postáv sú ale výnimočné. Čo ďalšie do zoznamu seriálov, ktorých sledovanie netreba odkladať na zimu a na ktorých pokračovanie netrpezlivo čakáte, by ste sem prihodili vy?

Autorka textu: Boba Markovič Baluchová, Foto: HBO, Netflix, BBC

(Článok bol pôvodne spracovaný pre magazín Inspire, leto 2017).

Seriálový špeciál I: Seriály, ktoré budete chcieť sledovať dokola

Niektoré seriály sú tak dobre nakrútené, že vám ich dej bude vŕtať v hlave aj dlho po skončení a možno sa niekoľko nocí pokojne nevyspíte. I to môže byť jedným zo znakov dobrej televíznej série, ktorú budete chcieť opakovane pozerať. Naviac vždy objavíte čosi nové – skryté súvislosti, nepatrné detaily, odkazy na iné diela.

Podľa čoho rozoznáte dobrý televízny seriál? Aké sú vaše kritériá? Nie vždy sa oplatí riadiť hodnoteniami filmových databáz Rotten tomatoes, IMDb či ČSFD – predsa len môžete mať špecifický vkus. Ak ale pri pomyslení na konkrétny titul máte chuť pozrieť si ho znova, musíte každú jeho novú časť vidieť v týždeň jeho premiéry, ste ochotní predplatiť si televízny kanál či streamovaciu službu, viete si zapamätať dej a ním presvedčiť známych, aby si ho pozreli tiež, je to jasné – ste ním opantaní a patrí teda na zoznam tých najlepších. Ktoré seriály momentálne stoja za opätovné pozretie?

Mýstériá malých mestečiek

Niektoré seriály si musíte pozrieť viackrát po sebe napríklad preto, že autori experimentovali s paranormálnymi javmi, prítomnosťou ľudí z iných svetov a diváckou logikou. Nedovysvetlené záhady ale nikto nemá rád, a preto sa treba k rozuzleniu nejak prehrýzť, hoci na viackrát.

Všetci si pamätáme na kultový mysteriózny seriál z roku 1990: Mestečko Twin Peaks. Dej z pera Marka Frosta a Davida Lyncha, podčiarknutý nezabudnuteľnou hudbou Angela Badalamentiho, vás zavedie do malého mesta, kde agent FBI, Dale Cooper (hrá ho krásavec Kyle MacLachlan), vyšetruje záhadnú vraždu miestnej krásky Laury Palmer. Podozriví sú všetci, vrátane ich najbližších príbuzných a priateľov a na konci dvoch sérií nebudete o veľa múdrejší, ako na ich začiatku. Zo sna vás bude budiť šialený Bob, miznúci Obor či Dáma s polenom. Tento rok v máji sme sa stali svedkami vcelku úspešného oživenia seriálu s mnohými pôvodnými, hoci skoro o tridsať rokov staršími hercami a herečkami.

Hitom minulého roka sa stal scifi-hororový seriál Stranger things, ktorí napísali a vytvorili bratia Dufferovci. Dej sa odohráva v roku 1983, kedy sa tvorcovia seriálu narodili – nič z tohto obdobia si reálne nemôžu pamätať, napriek tomu sú kostýmy a kulisy, ako aj všetky odkazy na populárnu kultúru 80. rokov 20. storočia verné. V malom meste záhadne zmizne 12-ročný Will Byers a jeho zúfalá matka začne po ňom pátrať. Rovnako ho hľadajú aj jeho verní kamaráti Dustin, Mike a Lucas, ktorí v rovnakom čase objavia záhadné dievčatko, ktoré veľa vie, no obáva sa prítomnosti temnej sily, ktorú sama nevedomky privolala. Ak nemáte vhodnú retro náladu, tak si seriál pozrite aspoň pre skvelé detské herecké výkony. Dostane sa vám pod kožu.

V hlavných úlohách samí krásni muži

Nad druhou sériou True Detective z dielne HBO mnohí zlomili palicu a stále nie je jasné, či ešte bude vôbec nejaká tretia séria. Diváci sa nevedeli zbaviť porovnávania s tou prvou, mega-úspešnou – s inými hercami, zápletkou a lokáciou. Nic Pizzolatto nastavil latku privysoko a zjavne nedostatočne vysvetlil, že série budú koncipované nezávisle od seba. Obe sú rovnako dobré, aj keď k hlavným hrdinom vyšetrovateľov (tajomný Matthew McConaughey a predvídateľný Woody Harrelson) z tej prvej nám srdcia akosi viac prirástli. Vyšetrovanie série rituálnych zločinov v okolí Louisiany počas obdobia sedemnástich rokov ich zmenilo na nepoznanie. Aj náš pohľad na kvalitu moderných seriálov, ktoré nemusia byť vôbec preplnené slovami a akciou, a pritom fungujú stopercentne.

Novinkou z januára tohto roku je seriál Taboo, vytvorený Tomom Hardym a jeho otcom, a ako už z názvu vyplýva – odkrýva mnohé tabu v nás a okolo nás. V roku 1814 sa zdanlivo mŕtvy syn, James Delaney, vracia do Anglicka po dvanástich rokoch v Afrike, aby so spoločnosťou East India, ako aj so samotnou kráľovskou korunou bojoval o svoje dedičstvo – strategický ostrov Nootka. Hlavná postava bola napísaná na (celoplošne potetované) telo zádumčivému Tomovi Hardymu.

Veľmi dobre sa pozerá nielen na Toma Hardyho, ale aj na Jude Lawa, hoci ten stvárňuje čerstvo zvoleného, mladého a pohľadného pápeža. K seriálu The Young Pope, režírovanému talianskym talentom, Paolom Sorrentinom, si mnohí ešte nenašli cestu – pre kontroverzné scény a vyobrazenie úpadku cirkvi (sporné financovanie, pochybné misionárstvo, pedofíliu). Je to však vizuálny skvost a „food for thought“.

Fikcia príliš blízka realite

Na britský seriál The Night Manager v réžii Susanne Bier (podľa predlohy – špionážnej novely známeho Johna le Carrého) niektorí narazili až potom, čo všetky tri hlavné postavy (Tom Hiddleston, Hugh Laurie a Olivia Colman) dostali za svoje výkony Zlaté glóbusy. Dej je pritom veľmi dôležitý a v neďalekej histórii nie tak nereálny, ojedinelý – z filantropa, pomáhajúceho v humanitárnych krízach, sa totiž vykľuje obchodník so zbraňami, ktorý stojí na strane tých zlých a dané konflikty vlastne svojím podielom živí.

Ešte viac realistický a strašidelný je nórsky seriál Okupácia, ktorý na Slovensku zatiaľ odvysielaný nebol (len v susednom Česku). Ide o fikciu z pera spisovateľa Jo Nesbøa, blízku budúcnosť, no nie nepredstaviteľnú či nezrealizovateľnú. Európska únia sa zmieta v (nielen energetickej) kríze, a tak žiada o pomoc Rusko, aby dohovorilo novej nórskej pro-ekologickej vláde, aby zmenila pohľad na zastavenie ťažby ropy a plynu. Z dohovárania sa vykľuje klasická ruská okupácia Nórska, pričom USA aj zvyšok sveta sa len prizerajú. Dej seriálu zamrazil najmä tých, ktorí už raz čosi podobné zažili a vlastnými rukami na steny budov kedysi písali: „Russians, go home!“.

V najbližších vydaniach magazínu Inspire (na webe či v printe) sa pozrieme aj na seriály, na ktorých pokračovanie všetci netrpezlivo čakáme, ale aj na tie, ktoré svoju produkciu vedeli včas ukončiť. V najlepšom treba prestať…

Autorka textu: Boba Markovič Baluchová, Zdroje fotografií: HBO, FX, Netflix, BBC

(Článok bol pôvodne spracovaný pre magazín Inspire, leto 2017).